BRATISLAVA - Hoci Európska únia významným spôsobom podporuje projekty, ktoré využívajú zelenú energiu, na lodnú dopravu ako jednu z najlacnejších a najekologickejších foriem, prispieva len minimálne. Stojí za tým predovšetkým fakt, že dopravné lode sú poháňané tradičnými dieselovými motormi. Na strane druhej sú to ale práve vodné cesty, ktoré umožňujú prepravu miliónov ton tovarov na kratšie i dlhšie vzdialenosti a aj napriek tomu vyprodukujú omnoho menej emisií skleníkových plynov ako letecká alebo cestná preprava. „Lodná preprava je dlhodobo finančne poddimenzovaná, na okraji záujmu. Prím hrá cestná a železničná doprava. Je najvyšší čas, aby sme vytvorili spoločné zastúpenie, ktoré by hájilo záujmy všetkých dunajských plavebných spoločností v Bruseli,“ zhodli sa hostia Konferencie riaditeľov dunajských plavebných spoločností.
Konferencia riaditeľov dunajských plavebných spoločností je najvýznamnejšia konferencia vo svojej oblasti, ktorej 65. ročník sa konal v Bratislave, a ktorej sa pravidelne zúčastňujú zástupcovia všetkých dunajských lodných firiem. Zastúpenie mali spoločnosti z Rakúska, Slovenska, Maďarska, Srbska, Bulharska, Rumunska a Ukrajiny. V Bratislave sa uskutočnila po štvorročnej prestávke spôsobenej pandémiou koronakrízy - naposledy sa konala v roku 2019 v rumunskom Brašove. „Aj keď firmy diskutujú o problémoch na lokálnej úrovni, nepomáha to. Chýba spoločný postup, ktorý by zabezpečil aspoň nevyhnutné financie na údržbu vodných ciest a podporu subjektov podnikajúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave,“ vyhlásil Stanislav Blaško, riaditeľ pre logistiku v spoločnosti Slovenská plavba a prístavy, ktorá bola hostiteľom konferencie. Ralf Jina, obchodný riaditeľ rakúskej spoločnosti First-DDSG Logistics Holding doplnil, že „jedine Brusel dokáže vytvoriť na vlády a zodpovedné organizácie skutočný tlak, aby sa začali zamýšľať nad zlepšením obchodných podmienok prístavov a plavebných spoločností.“
Adekvátnu pomoc pritom zástupcovia zúčastnených spoločností necítia ani v oblasti dotácií na renovácie, opravy, či stavbu nových plavidiel. Na tieto činnosti spoločnosti ročne vynakladajú milióny eur. „Pred dvomi rokmi sme napríklad žiadali o peniaze na prístavný remorkér s výkonom 800 konských síl, ktorého cena je päť až šesť miliónov eur. Od únie sme však získali financie iba na batérie,“ objasnil Catalin Tiganus z rumunskej spoločnosti NAVROM.
Na Konferencii riaditeľov dunajských lodných spoločností sa diskutovalo aj o problémoch riečnej prepravy, ktorú výrazne zasiahla vojna na Ukrajine. „Situácia v prístavoch je veľmi náročná predovšetkým kvôli každodennému bombardovaniu, ktorému musí naša infraštruktúra čeliť. Avšak, firmy fungujú a prístavy svoju infraštruktúru opravujú. Všetky ukrajinské spoločnosti sa snažia robiť, čo môžu, aby všetko bežalo v normálnom režime,“ povedal na konferencii Dmytro Moskalenko, generálny riaditeľ štátnej spoločnosti Ukrainian Danube Shipping Company s tým, že pokračujú v investíciách nielen do infraštruktúry, ale aj do ich flotily, bezpečnostných riešení, či opravárenských zariadení. „Nemôžem byť konkrétny čo sa týka objemu investícií, dovolím si ale povedať, že je historicky najväčší,“ uzatvoril Dmytro Moskalenko.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies