Hovorí sa, že nikdy nevieme, kedy milovaných vidíme naposledy, kedy sa naposledy dotkneme známej tváre, kedy máme možnosť naposledy vysloviť niečo povzbudzujúce, niečo, čo napovie, ako veľmi nám záleží a vďaka čomu sa zotrú aj akékoľvek nedorozumenia.
Hovorí sa, že sekunda, áno, jediná sekunda, môže všetko zničiť, jediná sekunda môže roztrieštiť rodiny na kusy a zapríčiniť, že budeme musieť oplakávať stratu. Hovorí sa všeličo, o smrti, nehodách, hádkach, ale menej sa rozpráva o tom, že niekedy je to iné, keď niekto zmizne z rozhodnutia a viac sa vrátiť nechce.
Všetci na to myslíme
Pravdupovediac, zrejme to už napadlo každému, že by si vzal len najnutnejšie oblečenie. Že by sme sa postavili k rieke, zatvorili oči a odhodili telefón s celým jeho obsahom, nechali ho utopiť. Že by sme nikomu nič nepovedali, rozlúčili by sme sa ako v ktorýkoľvek iný deň, a kým ostatní by si boli istí, že sa čoskoro opäť stretneme, my by sme vedeli, že nijaké nabudúce nebude.
Napadlo nám, že by sme zmizli od problémov, ale väčšina to neurobí, väčšina z nás sa snaží, ako môže, len aby sme boli tam, kde byť máme.
Existujú jedinci
Potom však existujú aj jedinci, ktorí sa skutočne podujmú opustiť domov, otočia sa chrbtom svojim blízkym aj menej blízkym a bez jediného pozdravu odídu do inej krajiny, vraj za lepším životom.
Zdrvujúce zistenie je, že polovica nezvestných osôb je tvorená mladistvými, pričom dievčatá tak konajú z nerozvážnosti, z naivity, lebo im ktosi nasľuboval vynikajúci zárobok, ktosi povedal, že sa uživia ako modelky alebo len jednoducho nevedia, čo si počať so závislosťami, a aby mali na prísun drog, dajú sa zlákať ako prostitútky.
Občas, a je to častejšie, než by bolo dobré, za definitívnym zbohom stojí nejaká škriepka v rodine. Otec zvýši hlas, padnú tvrdé obvinenia, znesie sa kritika, dokonca aj nejaké tie facky a deti toho majú dosť, cítia sa byť ukrivdené a nepochopené, a tak radšej zabudnú, s kým vyrastali a vytvoria si nové spomienky.
Dospelí
V miznutí nie sú výnimkou ani dospelí, ktorí jednak nezvládajú ťažké situácie, a preto chcú nakresliť hrubú čiaru za tým, čo bolo, a jednak si myslia, že sa môžu stratiť. Najviac dobrovoľne odchádzajú muži, pričom na vine býva tiež aj skutočnosť, že sa do niečoho zaplietli v rámci podnikateľskej činnosti, a aby sa vyhli prípadnému trestu či dokonca naplneniu vyhrážok zo strany spolupracovníkov, nezostane po nich nič. Iba niekoľko osobných vecí a, pravdaže, myšlienky v mysliach tých, čo čakajú, či a kedy prídu naspäť.
Všímavejší
Kým sú príbehy nezvestných len vzdialenými správami, ktoré v nás vzbudia iba ak maličký súcit, nemáme potrebu hlbšie sa tým zaoberať. Nikdy však nevieme, čo budúcnosť prinesie, a preto, a nielen preto, skúsme byť všímavejší, skúsme sa viac ospravedlňovať, viac prejavovať náklonnosť. Alebo ešte lepšie, skúsme sa správať tak, aby ospravedlnení nemuselo byť veľa. Len ako šafránu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies