Viac ako šesťdesiat krajín podpísalo na záver summitu v Paríži vyhlásenie o umelej inteligencii. Má byť otvorená, etická, bezpečná a dôveryhodná. Medzi signatármi sú India a Čína, ale chýba Spojené kráľovstvo a najmä líder v tejto oblasti - Spojené štáty americké.
Spoluorganizátor summitu, francúzsky prezident Macron, oznámil, že jeho krajina chce v najbližších rokoch investovať miliardy eur do umelej inteligencie. Rozhodol sa propagovať jej silu na sociálnych sieťach.
S AI možno urobiť oveľa viac
Macron ako influencer s tipmi na módne účesy, hrdina populárneho amerického televízneho seriálu alebo hrdina diskotékového hitu z 80. rokov. Videá s umelou inteligenciou sú na nerozoznanie od skutočných. „Skvelá práca, pobavilo ma to. S umelou inteligenciou však môžeme urobiť oveľa viac,“ komentoval francúzsky prezident.
Macron ich využil na propagáciu summitu aj sily umelej inteligencie. Bol však za to kritizovaný. „Deepfake prezidenta Macrona sa môže zdať ako neškodná zábava na propagáciu summitu o umelej inteligencii v Paríži, ale takéto videá by sa nemali propagovať, pretože spôsobujú ťažkosti pri určovaní, čo je skutočné a čo nie,“ nešetril kritikou Paul McKay, hlavný analytik technologickej konzultačnej spoločnosti Forrester.
Francúzsko a Macron si uvedomujú, že nechcú zostať pozadu v porovnaní s Čínou a veľmocami, ako sú USA, ktoré investujú stovky miliárd do umelej inteligencie. Európa totiž zaostáva.
Na summite Macron oznámil obrovské francúzske investície do umelej inteligencie a pochválil svet za spoluprácu na bezpečnom vývoji umelej inteligencie. EÚ tiež oznámila miliardové investície.
Odmietli sa prihlásiť k 61 krajinám
„Sú tu svetoví lídri, vedci, podnikatelia, investori a je tu príležitosť viesť dialóg a dať AI do služieb spoločného pokroku,“ povedal Macron. Ale zatiaľ čo Európa chce regulovať a investovať, Čína vsádza na štátnu podporu technologických gigantov a USA presadzujú prístup s čo najmenšou reguláciou. Odmietli sa prihlásiť k 61 ďalším krajinám.
Nutnosť medzinárodných regulácií
„Potrebujeme medzinárodnú reguláciu, aby sme podporovali, a nie potláčali vytváranie technológií umelej inteligencie. V USA udržiavame otvorené prostredie, aby sme povzbudili našich inovátorov. A teraz pripravujeme akčný plán, ktorý odstráni ďalšie zbytočné regulácie,“ povedal viceprezident USA J. D. Vance.
Umelá inteligencia môže byť dobrým sluhom, ale zlým pánom. V nesprávnych rukách môže spôsobiť veľké škody. Parížska deklarácia o umelej inteligencii, ktorú podpísali aj Čína a India, nie je zďaleka prvým významným dokumentom, pod ktorým chýba podpis USA.
Spojené štáty sa tradične stavajú k medzinárodnému právu podozrievavo, pretože ho vnímajú ako potenciálne obmedzenie svojej suverenity alebo svojich veľmocenských ambícií.
V minulosti nepodpísali takmer päťdesiat medzinárodných zmlúv - napríklad Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, Zmluvu o kozmickom priestore alebo Rímsky štatút o zriadení Medzinárodného trestného súdu. Odstúpili aj od Parížskej klimatickej dohody.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies