Partia, krúžok, spolok, komunita. Niekam patriť, byť súčasťou nejakého spoločenstva je jedna z vecí, ktoré život spríjemňujú aj predlžujú.
Námestie, promenáda, kostol, dedinská krčma, malý obchodík a v ňom výrečná predavačka, ktorá s každým zákazníkom prehodila niekoľko slov. To boli miesta, na ktorých sa predtým ľudia prirodzene stretávali, rozprávali sa. Súčasnosť? Typická dedinská krčma sa stáva úplne nedostatkovým tovarom, v mnohých obciach vymizli. Centrá veľkých miest sú často vyľudnené, miesto na prechádzku na námestí sa ľudia chodia prechádzať do nákupných centier. A kostoly sú miestom stretávania sa pre pomerne malú skupinu ľudí, len v málo obciach a mestách fungujú ako prirodzené centrum pre širokú verejnosť. O obchodoch škoda hovoriť, v tých nás už víta otravné pípanie samoobslužných pokladní. Výsledok? Nie je kam ísť len tak pokukovať po ľuďoch, dať sa nezáväzne do reči, zoznámiť sa.
Mladí sú na takýto spôsob života zvyknutí, ničím im nepripadá zvláštne. Starším ľuďom ale často nevyhovuje. A naši predkovia by sa asi divili, ako uzavrene žijeme, pretože tí boli zvyknutí sa združovať oveľa viac v najrôznejších spolkoch a kluboch. „Po roku 1989 mnohé spolky zanikli, boli považované za niečo, čo súvisí s minulým režimom. Časom sa ukázalo, že chýba,“ hovorí Jiří Hrabě, riaditeľ spoločnosti Elpida, ktorá sa zaoberá organizovaním aktivít a poradenstvom pre ľudí vyššieho veku. „Vždy, keď sa preberám rodinnými fotkami, žasnem, čo všetko moji starí rodičia robili. Obaja cvičili v Sokole, dedko bol u dobrovoľných hasičov, bol člen turistického klubu, prababička hrala ochotnícke divadlo, mali veľa priateľov, na fotkách sú stále na nejakých výletoch a podujatiach. To my dnes proti nim žijeme značne uzatvorene,“ hovorí Vlasta, ktorá nedávno odišla do penzie a premýšľa, ako ďalej naložiť so svojím životom. „Najskôr som sa na dôchodok tešila, ale po pár mesiacoch som sa začala nudiť. Už sa preberám ponukou rôznych klubov a krúžkov v našom meste. Rada by som spoznala nových ľudí, našla si partiu, ktorá podobne ako ja chodí na hory,“ vysvetľuje. Z nedávnej štúdie Európskeho centra pre politiku a výskum vyplýva, že každý piaty európsky senior alebo seniorka má pocit, že im chýbajú priatelia, s ktorými by zdieľali rovnaké hodnoty, záujmy a mohli sa im zveriť s radosťami aj starosťami. Častejšie majú takýto pocit ľudia v menších mestách a na dedinách. „Ľudia si paradoxne myslia, že na dedinách viac držíme pohromade, ale opak je pravdou. Krčma je už dva roky zatvorená, kulturák prestal fungovať dávno, hneď v deväťdesiatych rokoch. Potom v ňom bol chvíľu obchod, neskôr nič, budova chátra. Schádzať sa nie je kde a vlastne o to asi nikto nestojí, ľudia sú zalezení na svojich záhradách. Mladí si vyjdú autom, ale my starší tu naozaj nemáme žiadnu príležitosť na zábavu,“ hovorí sedemdesiattriročná Jana z malej obce a porovnáva to s možnosťami svojej bývalej kolegyne, ktorá žije v meste. „Tá si našla kamarátky na prednáškach na univerzite tretieho veku a začala chodiť na jogu pre seniorky. Pochvaľuje si, že si tam vytvorila partičku, ktorá teraz nahrádza jej rodinu, ktorá na ňu tak trochu kašle,“ tvrdí Jana.
O tom, že je dôležité byť súčasťou komunity, party spolku, sa hovorí čoraz viac. „V najhoršej situácii bývali ľudia, ktorí sa vo vyššom veku ocitli na anonymných sídliskách, kde nikoho nepoznali,“ hovorí Dana Steinová, ktorá už pred rokom 1989 začala organizovať prvé podujatia, na ktorých sa mohli schádzať a venuje sa im dodnes v Centre celoživotného vzdelávania. „Mnohí ľudia do neho chodia nielen preto, aby sa niečo nové dozvedeli, naučili, ale predovšetkým preto, aby neboli sami, aby si našli priateľov,“ vysvetľuje.
Práve vo vyššom veku má veľký vplyv na duševnú aj fyzickú kondíciu to, v akom prostredí človek žije. Pokiaľ je to miesto, kde má možnosť navštevovať rôzne akcie, kluby či spolky a teda má svoju partiu ľudí s podobnými záujmami, má oveľa väčšiu pravdepodobnosť, že jeho vek bude pekný, pohodový. Naopak u človeka, ktorý žije sám v panelovom dome na okraji malej obce, v ktorej nie je žiadne kultúrne či športové vyžitie, jeho rodina je ďaleko, nemá kamarátov a obyvateľstvo paneláka sa často mení alebo je mladé a teda sa ani nemôže porozprávať so susedmi, sa nemožno diviť, keď sa z neho časom stane znudený bručoun, ktorý už od života nič veľmi nečaká. „Väčšina seniorov je aktívnych, chcú sa učiť nové veci. Časté zobrazovanie starších ľudí ako chorých a nemohúcich, je stereotyp, taký je jeden senior z desiatich,“ hovorí riaditeľ Elpidy Jiří Hrabě a dodáva: „Najhoršie je odísť do dôchodku bez plánov.“ V posledných rokoch rôznych spoločností zaoberajúcich sa organizovaním akcií pre ľudí vyššieho veku značne pribudlo. Ich kvalita i zameranie sú rôzne, niektoré majú krátku životnosť, iné si naopak získali vysoké renomé a množstvo priaznivcov. Je to dobrá a dôležitá správa. Je to totiž správa o tom, že sa spoločnosť vrátila do starých dobrých čias, keď bývalo bežné, že sa ľudia zúčastňujú na verejnom živote, chcú a vedia sa baviť. Ale ich najväčší význam spočíva v tom, že kto chce, má možnosť svoj život zmeniť a nájsť si nových priateľov, aj keď má už treba osemdesiat.
Zdroj: www.i60.cz
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies