Miloš Zeman, jedna z najvýraznejších osobností českej politiky, oslavuje 28. septembra svoje 80. narodeniny. Oslavy sa zúčastnia významní európski politici a pozvaných je približne 200 hostí. Zeman, známy svojimi kontroverznými názormi, čelí v posledných rokoch zdravotným problémom.
Spolu s Václavom Havlom a Václavom Klausom patrí Miloš Zeman medzi tri najvýraznejšie osobnosti českej ponovembrovej politiky.
Na čele vlády a parlamentu zanechal nezmazateľnú stopu. Dnes 28. septembra oslavuje 80 rokov a očakáva veľkolepú oslavu, na ktorej sa zúčastnia aj poprední európski politici.
Na oslavu Zemanových narodenín pozvali približne 200 hostí, medzi ktorými by mali byť maďarský premiér Viktor Orbán, srbský prezident Aleksandar Vučić a poľský prezident Andrzej Duda.
Narodeninové slávnosti začnú obedom so slovenským premiérom Robertom Ficom, ktorý sa zároveň chystá na oficiálnu návštevu Kórejskej republiky.
Z českých hostí sa oslavy zúčastnia aj expremiér Andrej Babiš a ďalší politici. „Bude to oslava plná pekných prekvapení. Pán prezident si ladí svoj prejav a pripravuje premiéru novej knihy. Najdôležitejšie však je, že stretnutie v Hlbokej nad Vltavou vyjadruje hlbokú úctu k oslávencovi, ktorý tu desať rokov pôsobil ako prezident,“ povedal pre MF DNES mediálny zástupca exprezidenta Jiří Ovčáček.
Miloš Zeman sa považuje za ľavicového politika a tolerantného ateistu, avšak v posledných rokoch sa stretáva so zdravotnými problémami. Opakovane bol hospitalizovaný, naposledy v marci 2024.
Dlhodobo bojuje s neuropatiou dolných končatín a cukrovkou, v dôsledku čoho sa pohybuje na invalidnom vozíku.
Je autorom mnohých výrokov a kníh, ako napríklad „Naše posttotalitní krize a její možná východiska“ (1991), „Zpověď bývalého prognostika“ (1995) a „Jak jsem se mýlil v politice“ (2005).
Počas novembra 1989 sa Zeman aktívne zapájal do demonštrácií v Prahe a vystupoval na besedách v divadlách a vysokých školách.
Po Nežnej revolúcii pracoval ako vedecký pracovník v Prognostickom ústave Československej akadémie vied (ČSAV).
Na začiatku roku 1990 ho Občianske fórum (OF) kooptovalo do Federálneho zhromaždenia (FZ), kde obhájil mandát poslanca.
Po rozpade OF v roku 1992 kandidoval za Českú stranu sociálno-demokratickú (ČSSD) a znovu získal poslanecký mandát.
Vo februári 1993 sa stal predsedom ČSSD a pod jeho vedením sa strana stala najsilnejším politickým subjektom v Českej republike.
V roku 2002 ho ČSSD vyzvala, aby kandidoval na prezidenta, no neúspešne, keďže ho nevolilo ani 27 poslancov jeho vlastnej strany. Po tomto neúspechu sa stiahol z politiky a odišiel do starobného dôchodku.
V decembri 2009 založil Stranu práv občanov (SPO) a stal sa jej predsedom.
V parlamentných voľbách v roku 2010 však SPO neprešla do parlamentu a Zeman rezignoval na funkciu predsedu. V júni 2012 oznámil, že s podporou SPO bude kandidovať v prezidentských voľbách. V januári 2013 sa stal tretím prezidentom Českej republiky, keď v historicky prvej priamej voľbe získal v druhom kole 54,8 percenta hlasov.
Svoj post obhájil v januári 2018 s 51,36 percenta hlasov a vo funkcii zotrval do 8. marca 2023, kedy sa rozlúčil ako posledný prezident spojený s udalosťami Nežnej revolúcie. Novým prezidentom sa stal 9. marca 2023 Petr Pavel.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies