Minsk obvinil Kyjev z narušenia hranice pomocou dronov, Ukrajina to popiera. Čo sa deje?

Ukrajina medzičasom poprela použitie bezpilotného lietadla v danom priestore a takéto obvinenie označila za "provokáciu". Podľa agentúry TASS to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Ako informovala agentúra TASS, bieloruské úrady podľa vlastných tvrdení zaznamenali posledný incident tohto druhu 24. januára, keď bieloruský vzdušný priestor narušilo bezpilotné lietadlo z Ukrajiny. Následne bolo jednotkami bieloruskej protivzdušnej obrany donútené pristáť. Bieloruský rezort diplomacie tvrdí, že dron bol vypustený z územia Ukrajiny "s cieľom vykonávať nelegálne prieskumné aktivity nad vojenským cvičiskom Brescki". Bieloruské ministerstvo obrany skonštatovalo, že protestná nóta bola Ukrajine odovzdaná v súvislosti s množiacimi sa prípadmi narúšania štátnej hranice Bieloruskej republiky Ukrajinou – incident z 24. januára bol tretí od novembra roku 2021.

Kremeľ popiera, že by sa situácia v Čečensku vymykala spod kontroly

Kremeľ vo štvrtok poprel, že by sa mu vymykala spod kontroly situácia v Čečensku, ktoré čelí kritike za porušovanie ľudských práv. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax súčasne potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin v stredu večer prijal čečenského vodcu Ramzana Kadyrova.

Ukrajine hrozí vysídlenie až dvoch miliónov ľudí

Humanitárna organizácia Nórska rada pre utečencov (NRC) vo štvrtok varovala, že v prípade eskalácie konfliktu na východnej Ukrajine, hrozí vysídlenie až dvom miliónom ľudí z okolia frontovej línie. Vyhlásenie NRC súvisí s obavami, že súčasné hromadenie ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach je prípravou na útok voči Ukrajine, čo však Kremeľ popiera.

Nórska organizácia varovala, že "až dvom miliónom ľudí, ktorí žijú v okruhu 20 kilometrov na oboch stranách kontaktnej línie, by hrozilo násilie a vysídlenie, ak by konflikt eskaloval".

„Životy a bezpečnosť miliónov ľudí na východnej Ukrajine visia na vlásku, zatiaľ čo čakáme na politický zlom pri riešení súčasnej patovej situácie," uviedol po návšteve tohto regiónu generálny tajomník NRC Jan Egeland.

„Nesmieme podceňovať ľudské utrpenie v prípade obnovenia konfliktu, čo by malo za následok zvýšenie civilných obetí, masívne vysídľovanie a prudký nárast humanitárnych potrieb," dodal. NRC so sídlom v Osle uviedla, že vnútorne vysídlených je na Ukrajine už v súčasnosti vyše 850 000 osôb a tri milióny obyvateľov sú závislé od dodávok humanitárnej pomoci.

Kanada presunula svojich vojenských inštruktorov na bezpečné základne

Kanadská armáda z bezpečnostných dôvodov premiestnila asi 30 percent zo svojich 200 vojenských inštruktorov na Ukrajine na nové základne ležiace západne od rieky Dneper. Informovala o tom v stredu agentúra Ukrinform. Veliteľ kanadskej výcvikovej misie UNIFIER Luc-Frederic Gilbert pre televízny kanál CBC News spresnil, že kanadská armáda stiahla 60 vojakov z piatich miest – Odesa, Stare, Mykolajiv, Desna a Boryspiľ - a presunula ich na nové základe. Gilbert dodal, že presun sa uskutočnil kvôli hrozbe ruskej invázie. Medzi redislokovanými inštruktormi sú aj odborníci na výcvik ostreľovačov.

CBS News pripomenula, že kanadská ministerka obrany Anita Anandová počas svojej nedávnej návštevy v Kyjeve bez ďalších podrobností uviedla, že tento krok sa robí pre bezpečnosť a ochranu kanadských jednotiek. Minulý týždeň kanadská vláda oznámila, že rozšíri vojenskú výcvikovú misiu na Ukrajine, pričom sa počet inštruktorov zvýši z terajších 200 o ďalších 60. Zvažuje sa aj možnosť vyslania ďalších 140 kanadských vojakov.

Kancelár Scholz sa čoskoro chystá do Moskvy, aby diskutoval o Ukrajine

Nemecký kancelár Olaf Scholz už "čoskoro" odcestuje do Moskvy na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Politik to uviedol v stredu večer vo vysielaní verejnoprávnej televízie ZDF. Informovala o tom agentúra DPA. „Je to naplánované a čoskoro sa to uskutoční," povedal o ceste do Ruska Scholz. Presný dátum však neoznámil. Kritici Scholzovi vyčítajú, že v otázke ukrajinskej krízy doteraz "konal príliš opatrne". Scholz v rozhovore pre ZDF odmietol tvrdenia, že Nemecko je v tejto záležitosti "nespoľahlivým partnerom" Západu. „Naši spojenci presne vedia, čo v nás majú. Nemecko je krajinou, ktorá Ukrajine poskytla najväčšiu pomoc," povedal bez ďalších podrobností Scholz a dodal, že situácia je "veľmi vážna". Podľa neho "nemožno prehliadnuť skutočnosť", že na ukrajinských hraniciach sa rozmiestnilo veľké množstvo ruských vojakov a jednotiek.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v uplynulých dňoch dvakrát telefonoval s Putinom. So šéfom Kremľa hovorili aj taliansky premiér Mario Draghi a britský premiér Boris Johnson. Moderátor ZDF sa Scholza preto spýtal, kedy naposledy on telefonoval s Putinom. Priamej odpovedi sa však kancelár vyhol.

„Samozrejme, že som hovoril aj s ruským prezidentom," povedal bez ďalších podrobností.

Podľa oficiálnych informácií spolkovej vlády sa od nástupu kancelára do funkcie uskutočnil iba jeden oficiálny telefonát medzi Berlínom a Moskvou, konkrétne 21. decembra, pripomenula DPA.

Prečítajte si: Na Donbase vyhlásili, že Ukrajina sťahuje ťažké zbrane do regiónu