Mnohé krajiny sú zadlženejšie, než sa očakávalo

Ako povedala v máji na investičnom fóre v Singapure, "nástup Číny ako svetového veriteľa so sebou zároveň nesie vysoký objem skrytého dlhu. Ten znamená, že krajiny si od Číny požičiavajú, o tomto dlhu však nemá záznam ani Medzinárodný menový fond (MMF), ani Svetová banka. Vzniká tak dojem, že skutočný dlh týchto krajín je nižší".

MMF a Svetová banka potom majú problém pri vypracovávaní analýz o udržateľnosti dlhu, dodala Reinhartová. Správy zahrnujú analýzu dlhovej záťaže a vypracovanie odporúčaní v oblasti úverovej stratégie, ktorá by obmedzila riziko vysokej zadlženosti.

"To znamená, že ak MMF pracuje na udržateľnosti dlhu napríklad pre Pakistan, dokiaľ nevie, koľko Pakistan dlhuje Číne, pripravuje tieto opatrenia naslepo," dodala Reinhartová. Oficiálne štatistiky o objeme dlhov jednotlivých krajín zahrnujú podľa Reinhartovej iba zhruba polovicu všetkých úverov, ktoré Peking poskytol iným štátom.

Aj investorom nekompletné informácie sťažujú investičné rozhodnutia. Môžu tak podhodnotiť mieru rizika pri poskytovaní peňazí takýmto krajinám.

Reinhartová dodala, že od roku 2001 sa mnohé z úverov, ktoré Čína potichu poskytla iným krajinám, museli reštrukturalizovať. K takýmto štátom patria Srí Lanka, Ukrajina, Venezuela, Ekvádor, Bangladéš či Kuba.

Jedným z príkladov poskytovania utajených úverov zo strany Číny sú pôžičky pre Venezuelu denominované v bareloch ropy. Poukázal na to ešte minulý rok David Malpass, ktorý je v súčasnosti šéfom Svetovej banky, vtedy však pracoval na americkom ministerstve financií. "Takto zamaskovali skutočný objem financií, ktorý Čína poskytla predstaviteľom Venezuely a ktoré by obyvatelia krajiny mali Číne v budúcnosti splatiť," povedal Malpass.