V modlitbe netreba veľa, alebo teda ako sa to vezme. Vo všeobecnosti však k modlitbe prináleží hlavne dôvera voči Bohu, lebo, ako sa píše aj v Biblii, kto prichádza na rozhovor s Ním, musí veriť, že existuje, že sídli v nebi a pozoruje ľudských synov aj dcéry. Niekedy nás modlitby dojmú, a aj keď sa zdá, že slová sú obyčajné, majú neobyčajný vplyv.
Prečítajte si dve modlitby, jednu poznáte zrejme všetci, druhú nie. Ale obe nám čosi hovoria do života, pozývajú nás k rozumnosti, k úprimnosti aj k dobrým rozhodnutiam.
Nech rozoznám rozdiel
Ani nemusím hádať, či vám niečo hovorí meno František z Assisi, lebo je to známe meno, bol to známy muž so svojím príbehom. Nebudeme sa však teraz pristavovať pri tom, ako žil či ako zomrel, ale pri jednej modlitbe, ktorá sa často cituje a jej slová sú prisudzované práve jemu.
„Bože, daj mi pokoj, aby som prijal to, čo nemôžem zmeniť a daj mi odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem a mám a ešte mi daj múdrosť spoznať ten rozdiel.“
Či nás najviac netrápia tie veci, ktoré nie sme schopní nijako meniť? Či netrávime v minulosti najviac času?
Ak budeme otvorení, tak musíme priznať, že áno. Obzeráme sa, sužujeme, ale v konečnom dôsledku s tým nič nedokážeme urobiť. Františkova modlitba nám pripomína, že len Božia dobrota nám pomôže, aby sme menili, čo sa dá, zmierili sa s tým, čo sa nedá a zrejme najdôležitejšie je, aby sme boli natoľko chytrí, že uvidíme rozdiel. Toto je modlitba, ktorá sa naozaj oplatí modliť vždy, ale nie naučene, ale s dôrazom na každé jedno slovo.
Modlitba za uzdravenie
V jednej cirkvi sa veriaci dlho modlili za ženu s rakovinou. Bola slabá, ani vyhliadky lekárov sa neukazovali ako tie najlepšie, naopak, všade trčala beznádej. Vtedy jedna veriaca žena zorganizovala modlitby trochu inak, ostatní členovia cirkvi sa mali modliť v rovnakom čase, každý v domácom prostredí, lebo v jednote je moc. Rodine chorej chodievali povzbudzujúce správy so želaním, aby sa uzdravila, aby Boh urobil zázrak. A medzi správami, pravdaže, všetky boli krásne, sa nachádzal jeden poklad.
Prišla nahrávka, kde sa modlí 4-ročné dievčatko a rodinných príslušníkov to dojalo k slzám.
„Pane Bože, ďakujem. Aby sa jej uzdravilo bruško, aby vlásky už mala. Aby znovu mohla stále chodiť do cirkvi. Nech už ide preč z bruška choroba, nech ide preč a nech má vlásky. Amen,“ pomodlila sa malá rozkošnica.
Nič hlboké, ale zato krásne úprimné. Krásne jednoduché. A s hláskom, ktorý napovedal, že sa na modlitbu sústreďuje. Ani sa nečudo, že to vyvolalo slzy a potom aj jemný úsmev. Malé deti nešpekulujú, čo a ako povedať, iba to povedia. Nemanipulujú, len prednesú požiadavku a poprosia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies