Múzeum Tatranského národného parku má 60 rokov

Do konca roku 1958 sídlilo v Podtatranskom múzeu v Poprade. Začiatkom roka 1959 sa presťahovalo do Tatranskej Lomnice, do Vily Széchényi, bývalého šľachtického letohrádku, kde už koncom leta bola verejnosti sprístupnená prvá stála expozícia s historickou, prírodovednou a národopisnou tematikou. Prvými pracovníkmi múzea boli historik Ivan Bohuš st., výtvarníčka Božena Mrhová a botanička Libuše Paclová.

V roku 1968 sa múzeum zlúčilo s Výskumnou stanicou TANAP-u a presťahovalo sa do novovybudovaného objektu, ktorý navrhol architekt Pavol Merjavý. "Spojenie pôvodného múzea s Výskumnou stanicou TANAP-u podporilo prírodovedno-ochranárske i spoločenskovedné zameranie múzea v rámci hraníc vtedajšieho TANAP-u, teda Vysokých a Belianskych Tatier s priľahlým podhorím. Po pričlenení Západných Tatier do TANAP-u v 80. rokoch minulého storočia sa síce záber múzea územne rozšíril, ale krátko na to sa zúžilo jeho spoločenskovedné zameranie," priblížil vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Peter Fleischer. Múzeum má v súčasnosti najmä prírodovedný charakter.

Za šesť desaťročí svojej existencie múzeum zhromaždilo vo svojich depozitároch vyše 60.000 zbierkových predmetov, či už botanických, zoologických, historických, etnografických, alebo geologických a paleontologických. Ak sa prirátajú archívne dokumenty, fotonegatívy a historické knihy, tak celkovo sa vo fondoch múzea nachádza približne 140.000 zbierkových a archívnych predmetov.

V samotnej expozícii je v súčasnosti vystavených vyše 1500 exponátov rozdelených do prírodovednej, historickej a etnografickej časti, ďalšie sú uložené v depozitároch. "Múzejné zbierky majú mimoriadny význam pri inventarizácii prírodného bohatstva Tatier. Vďaka nim veda identifikovala napríklad kamzíka vrchovského tatranského ako jedinečný endemit vyskytujúci sa jedine tu vo Vysokých Tatrách. V archívoch sú uložené herbáre staré aj vyše 200 rokov. Tieto zbierky okrem historickej hodnoty sú však aj smutným dôkazom o ubúdaní vzácnych druhov z tatranskej prírody v dôsledku znečistenia ovzdušia, klimatickej zmeny, alebo jednoducho neúcty k prírode," dodal Fleischer.

Náučno-vzdelávací profil múzea dopĺňajú ďalšie tri objekty, a to vedecká a regionálna knižnica, informačné centrum a Expozícia tatranskej prírody, známa ako botanická záhrada. Ide o živú ukážku tatranskej flóry v podmienkach imitujúcich reálnu tatranskú prírodu.

Za 60 rokov existencie múzea si expozície prezrelo vyše milióna ľudí, v posledných rokoch jeho priestory ročne navštívi vyše 30.000 ľudí.