Poľsko sa pripravuje na prevzatie predsedníctva Európskej únie, keďže sa končí kontroverzné funkčné obdobie Maďarska.
Predsedníctvo Rady Európskej únie sa medzi 27 členskými štátmi strieda raz za šesť mesiacov.
Úlohou predsedajúcej krajiny je riadiť prácu Rady a zastupovať všetky členské štáty pri rokovaniach s ostatnými inštitúciami EÚ.
Maďarsko viedlo Radu od 1. júla do konca roka. V prvý deň nového roka ho vystrieda Poľsko.
Funkčné obdobie Maďarska sa začalo kontroverzným začiatkom, keďže predsedníctvo odštartovalo kampaňou s názvom „Make Europe Great Again“, čo je mierna variácia známeho sloganu bývalého a nastupujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa „Make America Great Again“.
Tým sa to však neskončilo, v prvom júlovom týždni, ktorý bol zároveň prvým týždňom budapeštianskeho predsedníctva, maďarský premiér Viktor Orbán odštartoval veľmi kritizovanú návštevu Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v rámci tzv. mierovej misie.
Putin bol po svojej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 z Európy veľmi vylúčený. Maďarský premiér bol prvým lídrom EÚ, ktorý sa stretol s Putinom od ruskej invázie na Ukrajinu. Orbán a Putin sa prvýkrát stretli v Moskve začiatkom júla 2022 a potom opäť o dva roky neskôr, tentoraz už za predsedníctva Maďarska v EÚ.
Tieto návštevy vyvolali širokú kritiku, keďže Európsky parlament stretnutie vo svojom uznesení ostro odsúdil. Parlament EÚ označil návštevu za „hrubé porušenie zmlúv a spoločnej zahraničnej politiky EÚ“ a presadzoval, aby boli voči maďarskému lídrovi vyvodené dôsledky.
Orbán sa dostal pod paľbu kritiky aj za to, že sa počas rotujúceho predsedníctva svojej krajiny v bloku opäť stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu.
Mnohé krajiny EÚ sa začali dištancovať od Maďarska a bojkotovali zasadnutia EÚ organizované Budapešťou vrátane Európskej komisie. Mnohí lídri mali pocit, že Orbánova politika a názory nereprezentujú zvyšok bloku, ani neprospievajú jeho záujmom či spoločným cieľom.
Orbánova neustála kritika EÚ v médiách aj v prejavoch nepomohla jeho už aj tak problematickému imidžu. Maďarský premiér sa v rozhovoroch viackrát kontroverzne vyjadril a kritizoval blok a jednotlivé členské štáty.
V jednom rozhovore raz kritizoval Európsku úniu za jej podporu Ukrajiny a tvrdil, že Kyjev nemôže vyhrať na bojisku a že zabezpečenie mieru musí prísť prostredníctvom ústupkov a diplomacie. Ďalej uviedol, že Budapešť sa snaží zabezpečiť zastavenie nepriateľských akcií, pričom obvinil lídrov EÚ, že „chcú vojnu“.
„Tí, ktorí si myslia, že to, čo robíme ako EÚ, je správne, môžu pokračovať v podpore Ukrajincov. Ale pre tých, ktorí s tým nesúhlasia, ako napríklad Maďarsko, to neurobíme. To by malo byť na národných vládach,“ dodal Orbán. Hoci priznal, že názory na vojnu sa líšia od názorov väčšiny členských štátov EÚ, Orbán trval na tom, že väčšina Európanov „chce mier“, zatiaľ čo lídri EÚ sú za pokračovanie konfliktu.
Raz v rozhovore tiež obvinil EÚ, že vo Varšave dosadila „bábkovú vládu“, aby presadila svoje záujmy nad záujmami poľského ľudu.
Orbán sa často dostáva do konfliktu s Bruselom, ktorý Maďarsku zadržiava miliardovú finančnú podporu pre údajné porušovanie noriem právneho štátu a demokracie.
Aj predchádzajúca poľská nacionalisticko-konzervatívna vláda sa roky hádala s EÚ pre nedostatky v oblasti demokracie.
Vedúcim predstaviteľom EÚ sa nepáči Orbánova politika, ktorá podľa nich priblížila Maďarsko k autokraciám, ako sú Rusko a Čína.
Dúfajú, že nadchádzajúce poľské predsedníctvo na čele s vládou premiéra Donalda Tuska obnoví jednotu bloku a znovu naštartuje proeurópske nálady.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies