BRATISLAVA - Dlhé slovné spojenie „kvalita vnútorného prostredia“ sa skloňuje čoraz častejšie, pretože už sa nedajú ignorovať fakty svedčiace o súvislosti medzi zdravým domu a fyzickým a duševným zdravým jeho obyvateľov.
Azbestové strechy sú už našťastie až na výnimky minulosťou, to však
neznamená, že ste doma pod svojou strechou v bezpečí.
Kvalitu bývania ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov – vlhkosť,
prašnosť, hlučnosť, materiály použité na stavbe, ale aj na nábytku,
prúdenie vzduchu či tok svetla. To všetko spolu vytvára buď zdravú,
alebo naopak chorú budovu.
Syndróm chorých budov, po anglicky sick building syndrome, SBS,
zadefinovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už v roku 1982.
„Samozrejme, nejde o choré budovy v pravom zmysle slova, ale
o stavby, pobyt v ktorých sa negatívne prejavuje na ľudskom zdraví.
Veľmi oceňujeme, že sa čoraz viac pozornosti sústreďuje nielen na
energetickú náročnosť budov, ale aj na ich celkové zdravie. Je to
cesta, ako ľudí edukovať o vplyvoch jednotlivých materiálov
použitých na stavbe, na ich zdravie a kvalitu života,“ je
presvedčený Lukáš Kmenta, country manažér HBS pre Slovenskú a Českú
republiku.
Plesne a iné prejavy
Niektoré prejavy „choroby“ domu sú zrejmé na prvý pohľad. Sú to
napríklad plesne a výskyt húb. Spóry týchto mikroskopických
organizmov pritom spôsobujú zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú
napríklad vo forme alergií, ale aj postihnutím pečene, srdca či pľúc.
Nebezpečenstvo výskytu plesní a húb tkvie aj v tom, že kým sú
jednoznačne viditeľné, na povrchu žijú a zdravie ľudí ovplyvňujú už
dlhší čas.
Ďalšími príznakmi chorej budovy, ktorá sa prejavuje na ľudskom
zdraví, sú bolesti hlavy, únava, suchá koža, podráždené sliznice
a oči, poruchy sústredenia aj poruchy spánku, ktoré sa vyskytujú bez
toho, aby bola zistená iná fyziologická príčina.
Zamerané na zdravie
Jedinou fungujúcou cestou, ktorá vedie k eliminácií vlhkosti
a vzniku plesní na dome a v dome, je správne zaizolovanie stien
a strechy vhodnými materiálmi.
To sú také, ktoré sú preukázateľne nielen zdraviu nezávadné, ale aj
s dlhou životnosťou a navyše priateľské k životnému prostrediu -
spôsobom svojho vzniku aj tým, ako sa s nimi nakladá po skončení
životnosti.
„Tvorbe a šíreniu plesní a baktérií v interiéri sa dá zabrániť iba
dokonale tesnou izoláciou. Kým pri použití vaty alebo vlny ostávajú
nezaizolované alebo slabo zaizolované miesta, kde sa následne tvoria
tepelné mosty, dochádza k zrážaniu vlhkosti a tvorbe plesní,
izolácia múdrou penou vytvára kompaktný povrch, všade rovnako odolný
voči vlhkosti, hluku, prachu, ale aj radónu,“ vysvetľuje L. Kmenta.
Zdravá umelina?!
Na prvé počutie však PUR pena, teda pena z polyuretánu, neznie ako
materiál priateľský k životnému prostrediu.
„Opak je pravdou. PUR pena sa vyrába recykláciou PET fliaš, takže
spracovaním odpadu. Odporúčam vyberať si takú, ktorá má viacero
certifikátov od nezávislých profesionálnych združení, potvrdzujúcich
jej kvalitu a zdravotnú nezávadnosť,“ uvádza veci na správnu mieru
odborník z BHS.
Podľa jeho názoru sú spoľahlivými a kvalitu garantujúcimi
certifikačnými autoritami napríklad britská BBA (British Board of
Agrément), KIWA či Byggvarubedömningen. Značka CE by mala byť pri
výrobkoch umiestnených na európskom trhu samozrejmosťou.
„Výrobcovia striekanej peny, ktorým reálne záleží na kvalite bývania
ľudí, ale aj na životnom prostredí, ktoré súvisí s kvalitou bývania,
robia aktivity na podporu udržateľnosti a ekologickej rovnováhy na
planéte. Napríklad za každý aplikovaný sud striekanej peny vysadia
niekoľko stromčekov v konkrétnej lokalite,“ pokračuje L. Kmenta.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies