Nad týmto sa nedá nepousmiať. Prečítajte si, ako si nadávali ľudia kedysi

Čo si budeme klamať, vulgarizmy odjakživa dajako patrili do komunikácie, lebo odkedy je na svete nie jeden, ale viacerí jedinci, hádame sa a vymýšľame aj dosť kreatívne, ako koho uraziť. V súčasnom období si nemusíme pripomínať, ako sa medzi sebou rozpráva, keď sa do popredia dostávajú vulgarizmy, ale tie minulé roky, tak tie jednoznačne vykrútia kútiky úst dohora.

Sto striel

Veľmi dávno, keď sa muž rozčúlil, bolo mu treba používať všeobecnú frázu na vyjadrenie absolútnej nespokojnosti.

Bolo nutné mať čosi podobné, ako keď niekto slušnejší dnes zakričí: „Do kelu!“

A aj sa mu podarilo to objaviť, lebo vtedy sa hojne kričalo:

„Sto striel!“

Alebo aj: „Sto hrmených!“

Pravda, ak si rovnako zanadávala žena, veru už ju nepovažovali za dámu.

Na mužov

Posuňme sa trochu v čase vpred, hoci je to stále história, predstavte si, že sa rozčertíte a budete chcieť niekoho, kto je zástupcom mužského pohlavia, nazvať nepekne. Keby ste žili dávnejšie, váš jazyk by rozprával hotové lahôdky.

Mužom sa nadávalo, napríklad, do bambúchov, borsúkov, cicmákov, čilekov, drnajov, hnusníkov či hurtošov. Známejšie už znejú chmuľo a chrapúň, tie sa, i keď zriedkakedy, ešte ošúchajú i dnes. No a najoriginálnejšie sa zdá byť nadávka, nad ktorou sa nedá inak, iba sa zasmiať. Lebo ako inak zareagovať, keď si voľakedy nadávali do fičfiriťov?

Ženám

Pokiaľ sa, nedajbože, v paľbe zlosti ocitla žena, aj tá dostala pestrosť v podobe vulgarizmov. Urážkami boli halapírka, rázga, ťapa, ťapša, tmoľa, kostra, morka, hnusaňa alebo aj strapaňa.

Niektoré majú naozaj už len pri pomyslení takú moc, že rozosmejú, len čo, keď im možno aj nedostatočne rozumieme. No dobre, nie všetkým, lebo iste nemusíme vysvetľovať, komu sa asi ušlo pomenovania strapaňa, ale taká rázga, netuším, čo to môže znamenať.

A ešte jedno stojí za uváženie, že ak sa kreatívne nadávalo a klialo, tak ktovie, ako sa asi rozdávali komplimenty.