BRATISLAVA - Islam je druhým najväčším náboženstvom na svete. Naša krajina je však poslednou v Európe bez oficiálnej mešity. Podľa sčítania ľudu žijú u nás približne dve tisícky moslimov, neoficiálne by ich malo byť však o tri tisícky viac. Podľa študenta z Bosny, ktorý je moslim a študuje v Bratislave, Slováci iným kultúram nedôverujú.
Slovenská Republika je stále jedinou krajinou EU, ktorá nemá žiadnu oficiálnu mešitu a jedny z najprísnejších pravidiel voči registrovaniu náboženstiev. Názory o právach na slobodné vyznávanie náboženstva a strach z terorizmu vyvolávajú nekonečné vášnivé debaty odbornej aj laickej verejnosti.
Zákon zakazujúci stavbu mešít
Pre vytvorenie základného obrazu legislatívnych ustanovení si môžete prečítať stručný prierez udalostí nedávnej histórie. V roku 2015 vtedajší prezident Andrej Kiska vrátil do parlamentu schválenú novelu zákona, ktorá posunula možnosť registrácie nových cirkví a náboženských spoločností z hranice 20 000 na 50 000 podpisov, čo Islamská nadácia Slovenska považovala za diskriminačné.
Islamská nadácia na Slovensku (INS) však upozorňuje, že oficiálne priestory by využívali na rôzne kultúrne podujatia a náboženské účely: „Moslimom chýbajú reprezentatívne priestory, ktoré by adekvátne dokázali pokryť ich potreby. Slovenská majorita by zároveň mala úžitok z centra, kde by mohli získavať informácie (pri písaní školských prác, výskumných projektov a pod).
Okrem náboženských služieb organizujeme tiež rôzne komunitné aktivity, programy pre deti, prednášky či občasné workshopy i v spolupráci s inými mimovládnymi organizáciami. Tie sú často organizované nielen pre členov moslimskej komunity.“
Ako vidia túto problematiku zahraničné médiá
Americký denník Wall Street Journal v článku opisujúcom neochotu nových členských krajín Európskej únie prijímať utečencov citoval aj hovorcu slovenského ministerstva vnútra, ktorý povedal, že Slovensko chce len kresťanských utečencov. Jeho výrok spolu s vysvetlením, že je to tak preto, lebo na Slovensku nie sú mešity a moslimom by sa u nás aj tak nepáčilo, si všimli aj viaceré svetové médiá.
„Mohli by sme zobrať moslimov, ale na Slovensku nemáme mešity. Ako by sa tu mohli moslimovia integrovať, keby sa im tu nepáčilo?“ cituje hovorcu ministerstva Ivana Netíka britský The Telegraph.
To, že v členských krajinách EÚ je zakázaná akákoľvek forma diskriminácie, potvrdila ešte dávnejšie v BBC aj hovorkyňa Európskej komisie Annika Breithard. Nechcela sa priamo vyjadrovať k Slovensku, hovorila skôr všeobecne. BBC cituje hovorcu Roberta Kaliňáka (Smer), ktorého nesprávne označuje za Ivana Metíka. „Chceme skutočne pomôcť Európe s touto migračnou vlnou… ale sme len tranzitnou krajinou a títo ľudia nechcú zostať na Slovensku,“ povedal britskej stanici.
Na Slovensku sa hlási 5 000 moslimov
K islamu sa na Slovensku prihlásilo približne 5 000 ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú pri modlitbách v tzv. improvizovaných modlitebniach. INS na svojom portáli Islam Online zverejnila vyjadrenie k otázke vnímania komunity slovenskou verejnosťou.
„Moslimov na Slovensku ľudia stále vnímajú ako cudzincov, ktorí prišli z Orientu. No ich etnická identita sa zamieňa s náboženskou. Namiesto toho, aby sa hovorilo o Araboch, Turkoch, Bosniakoch, Tatároch, Afgancoch a iných, sa hovorí o moslimoch, ako keby to bola jedna ucelená skupina, čo vôbec nie je pravda.“
V SR však stále nie je silná snaha po jednom spoločnom mieste
Ďalej religionista dodáva, že tunajší moslimovia nevyvíjajú tlak na vznik mešít: „Na Slovensku evidujeme pomerne veľké množstvo menej početných moslimských komunít. Tieto majú svoj pôvod z geograficky veľmi odlišných krajín, čo vytvára medzi nimi jazykovú a kultúrnu bariéru.
Moslimskí veriaci na Slovensku tiež patria k rôznym teologicko-právnym školám islamu, čo ich ďalej rozdeľuje. Z tohto dôvodu nie je silná snaha po jednom spoločnom mieste pre vyznanie viery, skôr pre budovanie vlastných komunitných centier,“ uzavrel.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies