Slovo sebec či sebectvo nepatrí najskôr k tým, ktorými by ste samy seba hrdo popisovali.
Myslieť na seba a mať sa rada už znie trochu inak. Avšak v podstate ide o to isté. Najviac zo všetkého ide ale o to, aby sme vedeli, že brať ohľad sama na seba, nebáť sa občas uprednostniť pred všetkým a všetkými je úplne v poriadku. Sebectvo nemožno vnímať len v negatívnom kontexte. Keď sa na jeho podstatu, ktorá spočíva v upieraní pozornosti k vlastným potrebám a ich uspokojovaniu, pozrieme bližšie, dôjde nám, že na tom nič zlé nie je. Sebectvo môžeme v určitých súvislostiach vnímať ako zdravé a produktívne.
Príbeh nesebeckej Kláry
„Celý život som fungovala predovšetkým pre iných. Uprednostňovala som manžela, deti aj moju šéfovu. Hovorila som si, že to musí oceniť. Omyl. Len som voči nim stále posúvala hranice, ustupovala som tým ich a cítila sa čoraz viac zahnaná do kúta. Všetko sa začalo meniť až vtedy, keď som sa psychicky zrútila. Začala som na sebe terapeuticky pracovať a prichádzať na to, že ja som pre seba tá najdôležitejšia osoba. Že k sebe musím byť aspoň rovnako láskavá ako k nim, ak nie viac,“ rozpráva Klára.
Čo naše babičky nevedeli
Zdravý postoj k svojmu ja a nezdráhať sa uprednostniť svoje potreby nám mnohokrát veľmi nejde z toho dôvodu, že pre generáciu našich babičiek (a možno aj mamičiek) by pozitívne sebectvo bolo brané ako naskrz negatívna vec. Podľa nich bolo každé „slušné a dobré dievča“ také, ktoré všetkým vyhovie aj na úkor seba samého, pretože mama, manželka i žena vo všeobecnosti má byť predsa obetavá, nie? Keby taká nebola, bola by pekne sebecká...
Čo všetko robili naše babičky inak?
A tak naše mamičky a ich mamičky išli obvykle v móde, kedy deň strávili v práci a potom sa mohli „odreagovať“ na nákupe, pri varení večerí a upratovaní neporiadku po manželovi. Masáž, šport, sauna, sebavzdelávanie, víkend s kamarátkami? Kde by na to asi vzali čas? A čo by tomu povedali ostatní? Byť občas sebecká, myslieť sama na seba, to jednoducho predošlé generácie žien nevedeli. Našťastie sa o psychológii, psychohygiene a sebarozvoji začalo v priebehu posledných desaťročí hovoriť čoraz viac a do väčšej hĺbky. Aj s ohľadom na stále stúpajúce nároky spoločnosti na ženy sa stali témy týkajúce sa starostlivosti o duševné zdravie a sebalásky úplne zásadnými.
Podstata pozitívneho sebectva
Základom je osvojiť si schopnosť hovoriť nie, keď niečo nechcete alebo nemôžete urobiť, a necítiť pri tom žiadnu vinu. Alebo si uvedomiť, že je v poriadku neobetovať sa pre ostatných. „Keď sa človek naučí rozpoznávať svoje skutočné potreby, naučí sa ich cielene uspokojovať a presadiť si ich napĺňanie, stane sa to, že s okolím začne oveľa lepšie vychádzať. Jeho komunikácia je totiž jasná a čitateľná a dá sa tak na mnohých veciach ľahko dohovoriť v rámci udržania si svojich hraníc a schopnosti sa o seba vždy dobre postarať,“ vysvetľuje psychologička a psychoterapeutka Alexandra Hrouzková, aké sú prínosy pozitívneho sebectva.
Rady pre príliš dobré dievčatá:
1. Naučte sa sústrediť samy na seba. Vizualizujte si predstavy, aký život by ste chceli mať a aká cesta k tomu môže viesť. Naučte sa rešpektu k svojim potrebám a prianiam.
2. Prijmite za svoje, že hovoriť NIE je v poriadku. Povedzte NIE šéfke, ktorá vám nakladá toľko práce, že ju nemôžete stihnúť a dorábate ju večer doma. Rovnako tak môžete povedať NIE svokre či mame, ktoré sa k vám automaticky nominujú na návštevu bez toho, aby sa pýtali, či sa to hodí.
3. V partnerskom vzťahu hovorte aj o tom, čo sa vám nepáči. Je v poriadku, keď si jeden dva večery v týždni vyhradíte len pre seba a svoje potreby. Je v poriadku povedať, čo by malo byť inak, a napr. časť domácich povinností delegovať na partnera či deti. Autenticita a pravdivosť je pre vzťah naopak živou vodou.
4. Zamyslite sa nad tým, s kým trávite voľný čas. Patria medzi nich aj ľudia, ktorí majú tendencie zneužívať vašu ochotu a ústretovosť? Sú to ľudia, ktorí už v správnej chvíli zaútočia na vaše slabé stránky? Opakujte si, že prioritou je vaša spokojnosť a potreby.
5. Majte sa rady. Nemusíte si denne stúpať pred zrkadlo a nahlas to opakovať, ale robte pre seba, čo môžete. Zdravo jedzte, hýbte sa a robte veci, ktoré vás tešia.
Ako si zvýšiť sebavedomie? Začnite týmito krokmi
Čo je negatívne sebectvo
Môže sa uprednostňovanie samého seba vychýliť k niečomu nezdravému a deštruktívnemu? Samozrejme, že áno. Jednoduchým príkladom je strata sebareflexie, keď je človek „v záujme seba samého“ tak presvedčený o správnosti svojich činov a správania, že ho to negatívne ovplyvňuje vo všetkých sférach života. Alexandra Hrouzková k tomu hovorí: „Keď niekto vníma svoje potreby pokrivene, žije v dojmoch a presvedčeniach, že druhí by pre neho mali robiť to a to, aby sa on cítil lepšie, pretože si pripadá dôležitejšie ako ostatní. Dôsledkom toho sú jeho vzťahy konfliktné a problematické a býva vnímaný ako sebecký v negatívnom zmysle.“ Základným pojmom pozitívneho sebectva by mal byť rešpekt. Voči druhým, ale aj voči sebe.
PREČO BYŤ SEBECKÉ
Budete spokojnejší. Bude vás tešiť, že robíte veci, ktoré vás skutočne napĺňajú. Príde dobrý pocit z toho, že máte jasno, kto ste, kam smerujete a čo vám dáva v živote zmysel. A hlavne: Vedomie, že sa človek vie postaviť sám za seba, je na nezaplatenie. Budete mať lepšie vzťahy. Večne nespokojný, uvzdychaný človek v úlohe obete je pre vzťahy peklo. Partner, ktorý pozná svoje hranice, ktorý vie, aké má potreby a priania a tiež sa ich snaží uspokojovať, je vo svojej podstate vnútorne spokojný človek, ktorý sa vie vyrovnávať aj s nepríjemnými a stresovými chvíľami. S takým človekom chcete zdieľať život. Budete silnejší. Psychickú odolnosť si budujeme každý sám. Jej prvým predpokladom je, že musíme vziať život do vlastných rúk. Definovať si, aký ho chceme mať, obhajovať si ho, sebecky sa oň starať a prevziať zaň zodpovednosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies