Najrizikovejším športom na ZOH 2010 bol snoubordcross

Najrizikovejším športom na februárových ZOH v kanadskom Vancouvri bol snoubordcross. Takmer 75 percent pretekáriek utrpelo zranenia na ťažkej dráhe. Uviedla to medická štúdia, ktorú vydal britský žurnál pre športovú medicínu.
      British Journal of Sport Medicine odhalil, že počas olympiády sa zranilo 11 percent všetkých pretekárov, z toho bolo 20 s diagnózou otrasu mozgu. Podľa štúdie sa objavilo celkovo 287 zranení spomedzi 2567 športovcov, vrátane fatálneho zranenia gruzínskeho sánkara Nodara Kumaritašviliho. Výsledky zverejnené žurnálom naznačujú podľa odborníkov hranice nebezpečenstva, kam sa zimné športy posúvajú. "Niektoré by mohli byť regulované prísnejšími pravidlami," myslí si šéf lekárskej komisie Medzinárodného olympijského výboru Arne Ljungqvist s tým, že narastajú obavy z "rastu počtu zranení, ktoré nie sú ľahké." Uvedomuje si však aj úskalia. "Zrejme tu máme konflikt záujmu o urobenie športu zaujímavejším, teda nebezpečnejším. Niektorí športovci chcú viac rýchlosti, ale na druhej strane musíme hľadieť aj na ich bezpečnosť," uviedol ďalej Lungqvist. Asi 25 percent zranení vo Vancouvri bolo dosť vážnych na to, aby znemožnili športovcovi ďalej pretekať. Väčšinou išlo o zranenia hlavy, chrbtice a kolien, objavili sa však aj svalové zranenia a silné narazenia.
      Okrem snoubordcrossu, kde sa u žien zrannilo až 16 z 22 pretekáriek, patrili k najrizikovejším športom hokej, boby, alpské lyžovanie či rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe. U mužov bolo najväčšie percento zranení pri poslednom zmienenom športe - 27,8 percenta. Najbezpečnejšími športami boli naopak severské lyžovanie, curling či rýchlokorčuľovanie.
      MOV si štúdiu objednala podobne ako po OH 2008, a výsledky z vancouverskej zimnej olympiády chce použiť aj na ZOH 2014 v ruskom Soči.

Zdroj: TASR/AP