BRATISLAVA - Platy učiteľov sa postupne už niekoľko rokov zvyšujú, platí zákon, podľa ktorého nemôžu umiestniť do osobitnej školy alebo triedy deti len na základe toho, že vyrastali v sociálne znevýhodnenom prostredí a takisto od roku 2020 by mala byť povinná jednoročná predškolská príprava.
Ministerstvo školstva tak reaguje na zistenia obsiahnuté v správe Európskej komisie. Komisia v správe kritizuje nízke investície do školstva, z toho vyplývajúce nízke platy učiteľov, problematické začlenenie Rómov do vzdelávania a veľké rozdiely vo výsledkoch detí zo západu a východu.
„Jedným z dôvodov zhoršujúcich sa výsledkov detí bola absencia povinnej predškolskej dochádzky. Nízku účasť detí v predškolskom procese riešime práve zavedením povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole pre každé dieťa jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v základnej škole, ktoré plánujeme zaviesť už od roku 2020. Od roku 2021 by sa mal zabezpečiť právny nárok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa od štyroch rokov a od roku 2022 právny nárok na predprimárne vzdelávanie dieťaťa od troch rokov,“ uviedol odbor komunikácie a protokolu rezortu školstva s tým, že výsledky tohto kroku budú hmatateľné v horizonte piatich rokov.
Pri kritike posielania rómskych detí do špeciálnych škôl len pre ich pôvod ministerstvo pripomína, že 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákaz prijímať do špeciálnej školy a špeciálnej triedy deti alebo žiakov, ktorých špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z ich vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí.
„V praxi to znamená, že dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy nemôže byť iba pôvod zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ píše ministerstvo s tým, že preto klesol počet novozaradených žiakov do prvého ročníka špeciálnej základnej školy (variant A) v roku 2017 o 37 percent v porovnaní s rokom 2015.
Ministerstvo tiež pripomína projekt Škola otvorená všetkým. Tento projekt je zameraný na podporu inkluzívneho vzdelávania a skvalitnenie profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov.
Cieľom je zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zlepšiť výsledky a kompetencie detí a žiakov. Súčasťou projektu je zabezpečenie inkluzívneho vzdelávania v 130 základných a 50 materských školách, ako aj vypracovanie lokálnych desegregačných plánov.
Ilustračné foto. Zdroj: TASR
Od septembra 2015 má zase Štátna školská inšpekcia rozšírené kompetencie – môžu kontrolovať aj to, či boli vhodne zvolené diagnostické postupy. Ak nie, môže to viesť až k odvolaniu riaditeľa či vyradeniu zariadenia zo siete škôl a školských zariadení.
Pri otázke platov učiteľov, ktoré sú podľa Komisie nízke a tak nedostatočne atraktívne, ministerstvo pripomína, že sa pravidelne a celoplošne niekoľko rokov zvyšujú. Od septembra 2016 sa podľa ministerstva súhrnne zvýšili o 22 percent, ďalší desaťpercentný nárast ich čaká 1. januára 2020.
Priemerná mzda v regionálnom školstve v tomto roku by tak mala byť oproti roku 2015 vyššia o takmer 300 eur. Od septembra tohto roka chce rezort zase zvýšiť platy nastupujúcich učiteľov.
V oblasti vzdelávania a odbornej prípravy dochádza k reformám, no problematická je ich nevyhovujúca kvalita a nedostatočná inkluzívnosť. Výdavky na vzdelávanie v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) v posledných rokoch klesajú a výsledky vzdelávania sa zhoršili.
Napriek zvyšovaniu platov učiteľov nie sú úrovne platov stále dostatočne atraktívne na to, aby prilákali dostatok primerane kvalifikovaných potenciálnych učiteľov. Učitelia vyšších stredných škôl, ktorí pracujú vo verejných inštitúciách, v priemere zarábajú len 64 percent zo mzdy pracovníka s vysokoškolským vzdelaním pracujúceho na plný pracovný čas.
Vyplýva to zo správy Európskej komisie, ktorá hodnotí pokrok Slovenska pri reformách. Ako sa ďalej v dokumente uvádza, problematické je naďalej začlenenie Rómov do vzdelávania. Komisia si všíma, že sa prijali nové opatrenia na podnietenie účasti detí na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve.
Reformy zamerané na skvalitňovanie vysokoškolského vzdelávania by mohli Slovensku pomôcť pri zlepšovaní jeho ľudského kapitálu. Reformy odborného vzdelávania a prípravy napomáhajú pri dosahovaní súladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami.
Komisia si všíma aj výrazné rozdiely pri výsledkoch v oblasti vzdelávania – regionálne aj sociálno-ekonomické. V rámci testov PISA zaznamenali najhoršie výsledky v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji, naopak, žiaci z Bratislavy dopadli najlepšie.
„Výsledky žiakov zo znevýhodnených skupín obyvateľstva boli v porovnaní s ich rovesníkmi o polovicu horšie,“ píše sa ďalej v správe.
Komisia odporúča, aby čo najviac detí chodilo do škôlok. Upozorňujú aj na vysokú mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky, ktorá pri Rómoch podľa odhadov dosahuje 58 percent.
V oblasti vysokého školstva správa hovorí, že počet absolventov sa zvyšuje, avšak pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť tohto vzdelávania, existuje priestor na zlepšenie. Pokiaľ ide o nízke investície do školstva, neprejavujú sa len na platoch, ale aj na nedostatočnom vybavení.
„Výdavky na školstvo ako podiel na HDP poklesli zo 4,1 percenta v roku 2014 na 3,8 percenta v roku 2016, pretože verejné výdavky nedokázali udržať tempo so svižným rastom v celkovom hospodárstve. Výdavky na školstvo merané vo vzťahu k celkovému verejnému rozpočtu v roku 2016 dosiahli 9,3 percenta v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 10,2 percenta,“ vysvetľuje Komisia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies