Američania sa v rozhodujúcich štátoch vydávajú k volebným urnám v mimoriadne tesnom prezidentskom súboji medzi Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom. Kampaň, ktorú sprevádzajú ostré výroky, obvinenia a snaha o mobilizáciu voličov, môže mať výsledky až po niekoľkých dňoch, čo zvyšuje napätie doma aj vo svete.
V Amerike nastal deň volieb a desiatky miliónov voličov sa v utorok vydajú k volebným urnám v jednom z najtesnejších a najzávažnejších súbojov v modernej histórii USA.
Demokratická kandidátka a viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump, ktorí už mesiace zvádzajú neúprosný boj o hlasy voličov, sa podľa najnovších pondelkových prieskumov naďalej delia o 1,2 % v prospech Harrisovej, čo je náskok, ktorý je v rámci chyby.
V siedmich rozhodujúcich štátoch - Michigane, Wisconsine, Pensylvánii, Arizone, Nevade, Georgii a Severnej Karolíne - bol obraz rovnaký. Nedávne prieskumy verejnej mienky nedokázali rozoznať jasný vzorec alebo výhodu Harrisovej alebo Trumpa v tomto volebnom bojisku, hoci väčšina odborníkov sa zhoduje, že ten, kto vyhrá v štáte Pensylvánia (Rust Belt State), bude mať pravdepodobne jasnú výhodu.
"Ak vyhráme v Pensylvánii, vyhráme na celej čiare," povedal 78-ročný Trump na mítingu v Readingu v juhovýchodnej časti štátu počas horúčkovitého posledného dňa kampane v tomto štáte. Neskôr v Pittsburghu voľby zarámoval ako voľbu medzi "zlatým vekom Ameriky", ak sa vráti do Bieleho domu, alebo "ďalšími štyrmi rokmi utrpenia, zlyhania a katastrofy" pod Harrisovou.
Trump ukončil svoju predvolebnú kampaň záverečným prejavom v Grand Rapids, v štáte Michigan, v ktorom v roku 2016 zvíťazil. Harrisová medzitým na záver prisľúbila, že sa v prípade zvolenia "pustí do práce" vo Filadelfii, najväčšom meste v Pensylvánii - ďalšom kľúčovom štáte, kde v roku 2020 zvíťazil úradujúci demokratický prezident Joe Biden so ziskom 1,2 %.
Európa a zvyšok sveta zatiaľ zostávajú v napätí, pretože výsledok hlasovania môže viesť k protestom a právnym sporom podobným tým, ktoré nasledovali po hlasovaní pred štyrmi rokmi.
Šesťdesiatročná Harrisová strávila celý pondelok v Pensylvánii a skončila vo Filadelfii, kde sa k nej pripojili speváčka Lady Gaga a televízna osobnosť Oprah Winfreyová, ktoré varovali pred hrozbou, ktorú Trump predstavuje pre demokraciu. "Toto si nemôžeme nechať ujsť," povedala Winfreyová. "Ak zajtra neprídeme, je celkom možné, že už nikdy nebudeme mať možnosť odovzdať svoj hlas."
Voľby rozhodnú práve tieto štáty, pretože v zložitom americkom politickom systéme o výsledku nerozhoduje celonárodné ľudové hlasovanie, ale kolégium voliteľov, v ktorom sa počet voliteľov každého štátu určuje približne podľa počtu jeho obyvateľov. Každý kandidát potrebuje 270 hlasov v kolégiu voliteľov, aby zvíťazil, a bojové pole tvoria tie štáty, v ktorých podľa prieskumov verejnej mienky môže štát rozhodnúť na ktorúkoľvek stranu.
Predčasne bolo odovzdaných viac ako 78 miliónov hlasovacích lístkov, ale výsledok nemusí byť rýchlo známy. Vzhľadom na tesnosť hlasovania je nepravdepodobné, že úplné výsledky v rozhodujúcich štátoch budú k dispozícii v utorok večer a možno sa neobjavia ani v stredu, takže USA a celý svet sú v napätí, kto sa stane budúcim americkým prezidentom.
Harrisovej kampaň sa snažila predstaviť obrat v Trumpovej ére a hrozbu jeho návratu do Bieleho domu. Priznala, že označenie Trumpa za fašistu je spravodlivým odrazom jeho politického presvedčenia a zámerov jeho hnutia, a zároveň trvala na tom, že predstavuje voľbu, ktorá poslúži všetkým stranám hlboko roztrieštenej americkej politickej scény.
Trump medzitým viedol kampaň poháňanú pocitom hlbokej nespokojnosti, a to tak osobnej, v súvislosti s jeho právnymi ťažkosťami, ako aj vnímaním mnohých jeho priaznivcov, že Amerika je v ohrození zo strany demokratov. Tento pocit obete bol podporovaný konšpiračnými teóriami, ktoré neopodstatnene vykresľovali Bidena a Harrisovú ako krajne ľavicové osobnosti, ktoré zničili americké hospodárstvo vysokou infláciou a posadnutosťou politikou identity.
Trump tiež stavia imigráciu a bezpečnosť hraníc do centra svojej kampane a vykresľuje obraz Ameriky ako zaplavenej zločinnosťou spôsobenou nelegálnym prisťahovalectvom, ktorý často prechádza do otvoreného rasizmu a vyvolávania strachu. Prisťahovalcov bez dokladov označil za "zvieratá" so "zlými génmi", ktoré "otravujú krv našej krajiny".
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies