Prečo by sme mali oslavovať narodeniny? Nuž mohli by sme odpovedať všelijako. Viacerí dospelí by povedali, že narodeniny nie sú dôležité, lebo veď už nie sme deti. Ako deti sme sa na narodeniny preveľmi tešili, hútali sme, čo nám asi rodičia dajú a ešte sme aj všade vykrikovali, že oslavujemesviatok narodenia, lebo čo ak náhodou ešte niekto čosi podaruje.
Lenže ako rastieme, deň, kedy si pripomíname svoj príchod na svet, je menej krikľavý. Chodíme do práce, plníme si povinnosti a akosi niet času na radosť. A tiež možno kdesi v hĺbke srdca máme zakorenený pocit, že sa nepatrí sa dajako obzvlášť vytešovať z narodenín. Česť výnimkám, pravdaže, lebo sú aj takí, ktorí sa tešia.
Až potom
Eliška patrila k tej skupine ľudí, kde slovo narodeniny stratilo svoj cvengot. Možno aj preto, lebo ako dieťa pochádzala z chudobnejších pomerov a nerobievali sa žiadne parády.
Lenže raz, bolo to zvláštne, mala mať narodeniny jej babka. Už sa ich nedožila, chuderka a Eliške neostávalo iné, iba spomínať. Spomínala na jej predchádzajúce narodeniny a ľutovala. Že ich s ňou viac neoslavovala. Že jej nekúpila toto a tamto. Že jej nedávala viac na známosť, aká dôležitá pre ňu je.
A v ten deň, keď tu babička už nebola, sedela a rozprávala sa o tom s priateľkou. Tá jej poradila, že hoci už babku nemá, môže oslavovať, že ju vôbec mala. Že žila a že tak ľúbila a bola ľúbená. Eliška si to zobrala k srdcu a čosi sa v nej pohlo.
Vlastné narodeniny
Vtedy si prvý raz uvedomila, že aj k svojim vlastným narodeninám by mala pristupovať ináč. Nie tak ľahostajne. Jasné, ani nemala v pláne robiť zasa priveľký hurhaj a každému to vešať na nos. Napadlo jej však, že Boh ju stvoril, a tak oslavovať narodeniny znamená toto.
Po prvé, je to úcta voči Bohu. Vyjadrenie vďaky, že tu vôbec sme. Lebo nás stvoriť nemusel. Nemusel robiť nič, a predsa to nás vdýchol dych života. Je to vďaka, že nás predivne utvoril. Ako všetko vymyslel. Naše telo, našu jedinečnú osobnosť. Všetko-všetučko.
PO druhé, je to oslava minulosti. Kam až sme sa dostali. Čo všetko sme dosiahli. Čo sme sa naučili. Áno, aj čo sme opustili a koľkí opustili nás, no aj to patrí k žitiu. Dokonca sa v niektorých piesňach spieva, že to sú tie veci, tie bolestivé, ktoré nám pripomínajú, že žijeme.
Po tretie, je to zároveň oslava našej budúcnosti. Že Boh pre nás napísal príbeh, a nech už sa stane čokoľvek, čakajú nás aj krásne stránky, hodné prežitia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies