Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch zapojilo deti do riešenia vecí verejných

Participácia detí sa konala v mesiacoch október a november na štyroch miestach na Slovensku: Vranov nad Topľou, Michalovce, Banská Bystrica a Senica. Celkovo sa zapojilo 114 detí a 49 dospelých. Participácia detí prebehla formou moderovanej diskusie, na ktorej sa zúčastnili deti zo základných a stredných škôl a dospelí. Záujem o diskusiu s deťmi bol veľký a týchto diskusií sa zúčastnili priamo v regiónoch učitelia a učiteľky, zástupcovia polície, mestskej polície, prokuratúry, lekári, ale aj starostovia obcí, či zástupcovia mimovládnych organizácií. Účastníci sa na začiatok oboznámili s Dohovorom o právach dieťaťa, kde mali možnosť vyjadriť svoj názor na dodržiavanie práv detí na Slovensku, čím nám dovoľujú vidieť svet ich vlastnými očami.

Najdôležitejšie boli tri témy, ktoré v tomto roku budú medzi prioritami - duševné zdravie, diskriminácia a nahlasovanie či vyhľadanie pomoci. Deti a dospelí spolu diskutovali na otázky ako napríklad :

1. Čo pre teba znamená duševné zdravie? Čo by si potreboval/a, aby tvoje duševné zdravie bolo lepšie, aby si sa cítil lepšie?
2. Vieš čo je to diskriminácia? Myslíš si, že existuje diskriminácia detí na Slovensku? Ak áno, na základe čoho sú deti na Slovensku diskriminované? Na akých miestach najviac? Čo by si s tým navrhoval/a spraviť? Čo by sme s tým mali spraviť my dospelí a čo by si mohol/mohla spraviť aj ty?
3. Komu by si sa zdôveril, ak by sa tebe alebo tvojmu kamošovi/kamoške niečo stalo? Akým spôsobom by si vyhľadal/a pomoc? Ak by sa stalo niečo vážnejšie, išiel/išla by si na políciu? Vieš ako sa to robí? Išiel/Išla by si sama? Navrhni ako by to malo vyzerať, keď prídeš na políciu/úrad oznámiť čo sa stalo, aby si sa cítil/a dobre a nebál/a sa zdôveriť.
   

ilustračná foto

Zdroj: Inštitút pre aktívne občianstvo

Pri téme duševného zdravia deti často opakovali potrebu blízkej osoby. Tiež by uvítali psychológa na každej škole, dostupnejšiu psychologickú pomoc a aby sa deti neodsudzovali za to, že takúto psychologickú pomoc vyhľadajú. Duševné zdravie charakterizovali ako pocit byť v pohode, keď necítia tlak na svoju osobu zo strany dospelých a majú sa s kým porozprávať. Chýbala im pozornosť od dospelých, vypočutie, pochopenie, prijatie, ale aj láska a starostlivosť, či aj pochvala za snahu. Uviedli aj konkrétne návrhy, čo by sa dalo zlepšiť, ako napríklad vytvorenie relaxačnej miestnosti v škole či poskytnutie farieb na vymaľovanie spoločných priestorov podľa návrhov študentov.

Diskrimináciu vnímajú veľmi citlivo a vedia ju pomenovať a rozlíšiť, hovorili o nej ako nenávisti k inakosti a tiež to, že nenávistné prejavy vidia najmä zo strany starších, ktorým musia pripomínať ako byť tolerantnejšími. Upriamili pozornosť na konkrétne problémy, ktoré zažívajú v dennodennom živote, ako je absencia bezbariérového prístupu v školách, či škatuľkovanie študentov na základe známok.

K tretej téme nahlasovania odpovedali, že je pre nich ťažké nájsť osobu, ktorej by sa mohli zdôveriť. Najčastejšie sú týmito osobami rovesníci, obľúbený pedagóg a menej často aj rodič. Keď mali navrhnúť, ako by to malo vyzerať na polícii či úrade, úplnou prioritou bolo, aby poznali človeka, s ktorým sa majú rozprávať o citlivých veciach, teda, aby sa im úradník, či policajt predstavili a povedali, čo sa bude diať. Deti kládli dôraz na príjemné prostredie, ochotný a nápomocný personál a prítomnosť blízkej osoby počas celého procesu. Uvítali by na polícii, či úradoch rastliny, terapeutické zviera, čo im pomôže sa upokojiť a modernejšie vybavenie. Čo sa týka procesu, chceli by mu viac rozumieť a mať prístup k informáciám ako bude všetko prebiehať a čo ich čaká, tiež by chceli minimalizovať počet osôb s ktorými to musia riešiť a mať možnosť výberu policajta, či úradníka, s ktorým sa budú rozprávať.

Minulý rok boli všetky návrhy, nápady a myšlienky detí zapracované do stratégie Detstvo bez násilia pre všetky deti. Rovnako ich návrhy a myšlienky sú implementované do rozpracovania úloh týkajúcich sa duševného zdravia, diskriminácie a nahlasovania násilia.

Dôležitou súčasťou zapájania sa detí do verejného života sú ich návrhy, názory a postrehy. Často nás práve tieto názory vyrušia z vlastného pohodlia a pocitu, že nám postačia dobré zákony, smernice a nariadenia. Veríme, že ak chceme robiť niečo pre deti, musíme to robiť s nimi. Deti vedia byť našimi partnermi v rozhovoroch, ale tiež sa vieme od nich veľa naučiť. Za každou tabuľkou so štatistickými zisteniami, za každým paragrafom a v každej jednej vete koncepcie alebo stratégie je osud jedného dieťaťa.