„Zvláštne, že kus života dokážete prežiť bez nej. A potom, keď ju stretnete a stanete sa jej súčasťou, už si neviete predstaviť, že by ste bez nej mali stráviť čo i len jediný deň."
Tamera Alexander svoj román zasadila do prostredia Nashvillu, postavu za postavou však tvarovala tak podrobne, že miesto diania sa bude poznať nielen po mene, ale aj vďaka neopakovateľnej atmosfére. Stav sa o jej srdce sa začína rozpletať od augusta v roku 1871, ale predošlé roky hrdinov prenasledujú, a kým sa úplne nezmieria s minulosťou, niekdajšia skúsenosť bude ovplyvňovať aj budúcnosť.
Je pozoruhodné, že román vťahuje do imaginárneho sveta, ktorý obývajú ťažko skúšaní jedinci, ale dej nie je to jediné, čo sa nalepí pri čítaní do očí a vpije sa do pokožky.
Sú to tiež zvuky (či už dupot konských kopýt, alebo starodávny vlak, ktorý sa pomaly tiahne po koľajniciach), vône jedál (pečeného kurčaťa so zemiakmi) a tí viac zbavení zábran si môžu odpiť aj dúšok z luxusného likéru od pani Taylorovej.
Dáma a nie tak celkom džentlmen
Alexandra je dobre vychovaná mladá žena, ktorá by sa podľa obyčajov mala dávno zosobášiť s nejakým aristokratom. Aj by to bola urobila, keby jej plány nezahatal rušňovodič, ktorý podľa verejnej mienky zapríčinil tragédiu. Zmysel života sa jej nie a nie ukázať, hoci ona zúfalo žmúri do diaľky.
Sylas je v tamojšej spoločnosti nováčik, ktorý má v hlave iba tri veci - získať podporu na projekt železníc, očistiť meno nevlastného otca a srdce slečny Alexandry.
Ona má vedomosti, on potrebuje, aby mu ich poskytla.
Ťažké bremeno otroctva
Tamera Alexander spracúva ťažkú tému, ale na emócie sa sústreďuje tak nebadane, že ani nevedno ako a srdce sa zovrie úzkosťou. Amerika bola krátko po vojne, ktorá rozdelila sever a juh, a aj keď sa otroctvo zrušilo, cesta k zmene zmýšľania bola nanajvýš trnistá.
Z úst silnej vedľajšej hrdinky Elly sa dá počúvať príbeh za príbehom, pričom rozprávanie je tak plné bolesti, ako aj nádeje.
V románe zohráva dominantnú úlohu Fiskova univerzita, ktorá slúžila oslobodeným černochom. Nesmierne sympatické vedenie univerzity si kládlo za cieľ povzbudiť študentov nielen na úrovni intelektu, ale aj pokúsiť sa priblížiť ich k Bohu.
Kniha teda nie je iba o ľúbostnom vzťahu, ale najmä o boji proti predsudkom, o ovocí, ktoré vypestuje vytrvalosť a sile rozumu, ktorý je dnes zatracovaný.
A navyše je tu ten odveký, a predsa stále živý odkaz, že na plnenie snov nikdy nie je neskoro a nijaká prekážka nie je tak veľká, aby sa nedala preskočiť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies