Raz to tak je, už od nepamäti, že ľudstvo je večne potopené v nespokojnosti. Vymýšľa a vymýšľa, ako zaplniť prázdno, ako osvetliť tmu, ako sa vysmiať samote, a treba povedať, že čo sa aktivít týka, je naozaj nesmierne vynaliezavé.
Pracuje sa od svitu do mrku, nech neostane jediný okamih na precítenie, a ak aj predsa dajaká odmlka nastane, dá sa vyplniť toľkými spôsobmi, až sa rozumu nepáči. Sociálne siete, taká i onaká služba vytvorená pre zábavu, budovy, čo nespia ani v noci a otvárajú náruč komukoľvek, kto je ochotný zobliecť si zábrany, na piesku postavené priateľstvá a lásky, čo trvajú kratšie než čas prázdnin. Iste, ešte i viac by sa dalo napísať, ale beztak je zbytočné rozpisovať, v čom tkvie problém. Radšej nech je každému známe, ako vyliečiť, čo sa zdá byť nevyliečiteľné.
Na počiatku
Na počiatku, myslím tým na počiatku sveta, bývalo všetko iné, než aké je viditeľné v súčasnosti. Neboli nijaké zvieratá, stromy a ani domy, neexistovala nijaká noc, ba ani len o dni nikto nechyroval. A človek, ten bol v nedohľadne, ani jedna duša sa neprechádzala po tváre zeme, lebo pravdou je, že zem ani tvár nemala. Boh, ktorý, pravdaže, jestvoval, lebo On je prvý a posledný, pred Ním nebol nikto a ani po Ňom nikto iný Jemu podobný nepovstane, zahľadel sa z neba a veru sa Mu pohľad nepáčil. Všade prázdnota, pustota. Nijaká forma, nijaké svetlo. Najčiernejšia čiernota. Beznádej.
Povedal slovo
Boh ale neskončil len jedným pokrútením hlavy, neskonštatoval, že je to zlé, aby sa následne vrátil k svojej nebeskej radosti. Nie, On sa rozhodol čosi urobiť, zmeniť, čo sa javilo nezmeniteľné. Potreboval ukázať temnote, že nevyhrala, že nebude vládnuť večne, a tak sa nadýchol a riekol: „Buď svetlo!“
A naozaj, svetlo sa rozžiarilo a Stvoriteľ to právom považoval za dobré dielo. Pokračoval tvorením dňov a nocí, oddelením vody od pevniny, i hviezdy započali svoju púť, i zvieratá a, áno, aj prvý človek sa zrodil.
Boh nemá rád
Ak Boh niečo nemá v obľube, potom je to zaiste prázdnota. Potom je to stav, v ktorom človek okúša dojem, že sa nemá kam hnúť. Že nemá čím vyplniť, že môže iba ak utlmiť.
Že proti nespavosti prehltne tabletky, proti sklamaniu zopár kvapiek alkoholu, proti osamelosti ešte väčšiu izoláciu. Prázdnom sa to však neskončilo a nemá sa nič končiť ani v ľudskom žití. Naopak, ak vstúpi Boh, ak On povie slovo, potom sa z depresie stane radosť, dá nezmyslu zmysel, dá tulákovi cieľ. On jediný vie skutočne vyliečiť, áno, iba On.
Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Boha neohúrime tým, keď sa budeme snažiť žiť čo najrýchlejším tempom
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies