Negatívne správy zvnútra Deutsche Bank môžu mať fatálne dôsledky

Agentúra Reuters informovala, že Deutsche Bank sústreďuje všetku svoju energiu na urovnanie sporu v USA ešte pred novembrovými prezidentskými voľbami. Americké úrady od banky vymáhajú pokutu 14 miliárd USD (12,54 miliardy eur) za obchodovanie s problematickými hypotekárnymi cennými papiermi pred globálnou finančnou krízou v roku 2008. Akcie banky v predchádzajúcich týždňoch klesli na rekordné minimá. Objavujú sa však informácie, že obe strany sú blízko k dohode.

„Pokiaľ sa potvrdia informácie o znížení pokuty, tlak na DB klesne. Aj tak má ale najväčšia banka Nemecka veľa kostlivcov v skrini. Nedávno na ňu prasklo, že počas finančnej krízy tajila straty vo výške 12 miliárd USD. Do toho tu bola manipulácia s úrokovou sadzbou LIBOR. Povesti banky nepridalo ani obvinenie, že prala špinavé peniaze ruských oligarchov, ktorí figurujú na sankčnom zozname USA,“ opísal Cihlář pre TASR.

Ako dodal, dôvera v banku už bola narušená a nedarí sa jej ani po hospodárskej stránke. Jej čistý zisk sa v 2. štvrťroku medziročne prepadol o 98 % na 20 miliónov eur. Za vlaňajšok vykázala banka rekordnú čistú stratu 6,8 miliardy eur. „Každopádne bude teraz DB pod drobnohľadom investorov. Jej akcie zostanú vrtkavé. Akákoľvek negatívna správa zvnútra banky môže mať pre ňu fatálne dôsledky,“ domnieva sa Cihlář.

Analytik zdôraznil, že banky spravidla nepadajú oddelene. Ak by DB neustála súčasný tlak, stiahla by podľa neho so sebou aj niektoré ďalšie bankové domy. „Dôvera investorov napríklad v talianske banky je už teraz len stupeň nad bodom mrazu. Problémy európskych bánk môžu byť tým impulzom, ktorý zrazí dolu globálne akciové trhy,“ uviedol.

Analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš pripomenul, že DB mala problémy už pred ohlásením pokuty a tá ich len zintenzívnila. „Uvidíme, či predstavitelia Nemecka dodržia bail-in pravidlo, ktoré bolo v eurozóne zavedené po kríze. Podľa neho by sa malo konečne upustiť od zachraňovania bánk za štátne peniaze a na reštrukturalizácii by sa mali podieľať aj veritelia bánk. Práve nemeckí predstavitelia tlačili posledného pol roka na Taliansko, aby pravidlo neobchádzalo a implementovalo ho pri záchrane tamojších bánk. Ignorovanie tohto pravidla Nemeckom by preto bolo úsmevné,“ konštatoval.

Fakt, že takmer 10 rokov od začiatku finančnej krízy sú ešte stále obavy o stabilitu bankového sektora, podľa neho hovorí veľa o tom, ako sa štátni predstavitelia postavili k jeho reforme a očisteniu. „Za odkladanie nepopulárnych, no nutných opatrení a kreatívnej deštrukcie zaplatila Európska únia stagnáciou, vysokou nezamestnanosťou a rýchlym rastom štátneho dlhu. Banky aj po kríze ostávajú Achillovou pätou eurozóny,“ myslí si Karpiš.