NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Aj najslabší sa stáva silným, keď ho podopiera Božia ruka

Osvedčuje sa v skúškach, ktoré namiešava život ako vychýrený kuchár, zmenšuje sa aj zväčšuje, zdvíha sa i padá, niekedy spí sladko ako bábätko a potom sa odrazu prebudí, aby vyhrala ďalší boj.

Keď zažívame rozličné trápenia, vieme byť aj odolní, aj sa usmiať cez slzy a nájsť ružu v kope ihlí, ale čím viac pribúda nešťastia, tým väčšmi si kladieme jednoduchú otázku: „Zvládnem to ešte?“

Zlé správy nešetria, na nič nečakajú, vtrhnú a nepýtajú sa, či predstavujú vhodnú alebo nevhodnú návštevu. A nám ostáva len dumať, čo robiť, ako si poradiť, pretože manuál zrejme nejestvuje. Máme si vziať voľno zo zamestnania alebo radšej pracovať o to tvrdšie? Je lepšie osamieť alebo, naopak, prispeje k rozsvieteniu priateľská spoločnosť? Ach, otázok je neúrekom, hotový hrniec pochybností.

Gedeon

V Biblii sa píše o mužovi, volal sa Gedeon. Pravdupovediac, nebolo na ňom na pohľad nič výnimočné, a to vonkoncom nie je pokus o kritiku, jednoducho to tak je. Nebol výrazný krásavec, ani postavu nemal ktovieako statnú.

Pochádzal zo slušnej rodiny, ale ani príslušnosť k nej ho nepovytiahla v očiach verejnosti. A on to o sebe vedel, uvedomoval si, že je najnepatrnejší, že je slabý, že jeho meno sa neleskne v žiare hrdinov.

V čase, v ktorom žil, sužovali Izrael nepriatelia. Brali im úrodu, okrádali ich dlhé-predlhé roky a nikto nič nezmohol proti utláčateľom.

Ohurujúca úloha

Gedeon v snahe ušetriť si aspoň niečo, schovával, čo sa dalo, aby nepriatelia neuchmatli všetko. No a keď raz presne takto ukrýval, stalo sa čosi nepredvídateľné, zvláštne a aj ohurujúce.

Oslovil ho Boh, a nielen tak hocijako, ale dal mu úlohu, aby sa vystrojil a šiel poraziť tých, ktorí doliehajú na ľud.

„Ach,“ povzdychol si Gedeon, „ja mám ísť do boja? Veď som slabý, nič neznamenám, aj z domu môjho otca som ja ten najnepatrnejší.“

„Tak v tejto svojej sile choď,“ riekol mu Boh.

V skutočnosti Gedeon naozaj odišiel, aj vyhral, aj slúžil ako sudca, teda mal akési najvyššie postavenie. Nedosiahol to však svojou silou, ani dajakou vychýrenou vojenskou taktikou, ale ho podoprela pravica Najvyššieho, zabránila pádom, zaistila pevnosť.

Z Jeho ruky

Že Boh je neprekonateľne silný, sa presviedčali muži aj ženy. Veď i kráľ Dávid o tom písal v žalmoch, ani pre apoštolov to nebolo tajomstvom. I samotný Pavol pochopil, že Božia sila sa dokonáva v ľudskej slabosti.

Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Čo sa týka situácie na Ukrajine, vraj nám ostáva už iba jedno jediné

Z ruky najvyššieho totiž nemožno vytrhnúť, nemožno ňou otriasť alebo ju nalomiť. Je dosť silná, aby poniesla váhu životov, a ak aj nekráčame, je dosť mocná, aby zdvihla na plecia. Nemusíme byť silní, Boh, On sám, je podopierateľ.