Nemecko zvažuje pre nárast migrácie prísnejšie hraničné kontroly

"V závislosti od situácie... vláda rozšíri súčasnú koncepciu bezpečnosti na hraniciach s Rakúskom aj na iné krajiny hraničiace s Nemeckom," uvádza sa v návrhu, ktorý počíta aj s novými pravidlami ohľadom deportácií. Cieľom je pomôcť zmenšiť tlak na miestne samosprávy, ktoré požadujú viac peňazí na ubytovanie, stravu a starostlivosť o utečencov. Nemecko zaviedlo kontroly na hraniciach s Rakúskom v roku 2015, keď vrcholila migračná kríza.

Ministerka vnútra Nemecka Nancy Faeserová v apríli rozhodla o predĺžení dočasných kontrol na hraniciach s Rakúskom o ďalších šesť mesiacov – do 11. novembra. V návrhu dohody sa tiež uvádza, že na návrat osôb, ktoré sú povinné opustiť Nemecko a majú sa vrátiť do svojich domovských krajín, je potrebné zlepšiť spoluprácu s mnohými krajinami, odkiaľ migranti prichádzajú. Vláda v Berlíne podľa citovaného dokumentu tiež podporuje posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach EÚ vrátane možnosti zavedenia trvalých hraničných kontrol s inými krajinami EÚ. Novšia verzia obsahuje podľa bulvárneho denníka Bild aj návrhy na urýchlenie podávania žiadostí o azyl a deportácií páchateľov trestných činov.

Nemecké koaličné strany – Scholzova Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), Zelení i liberálna Slobodná demokratická strana (FDP) – vyzvali na rozšírenie zoznamu "bezpečných" krajín pôvodu. Nemecko je hlavným cieľom ukrajinských utečencov, ktorí utekajú pred ruskou inváziou, ale aj migrantov zo Sýrie, Afganistanu či Iraku. Počas prvých štyroch mesiacov tohto roka bolo v Nemecku podaných zhruba 101.981 žiadostí o azyl, čo predstavuje 78-percentný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2022.

Vlani bolo v Nemecku podaných takmer 218.000 žiadostí, čo je najviac od rokov 2015 – 2016. AFP konštatuje, že s rastúcim počtom žiadateľov o azyl v Nemecku sa zvyšuje aj podpora verejnosti pre krajne pravicovú stranu Alternatívna pre Nemecko (AfD), a to najmä vo východnej časti krajiny. Protiimigračná AfD má momentálne podľa prieskumov podporu 15 percent voličov, čo predstavuje nárast oproti 10,3 percenta v posledných parlamentných voľbách z roku 2021.