Nemohol to byť nikto iný, iba Boh

Ak nablízku nepostáva nejaké prijateľné zdôvodnenie, ktoré poteší rozum a spomalí splašený tlkot srdca, je zvykom zavolať na pomoc pamäť. Z jej zákutí sa poskladá odpoveď bez akéhokoľvek ďalšieho otáznika. Ten, kto nie a nie pripustiť, že vedenie situácie má v moci Boh, a nie človek, si vymýšľa existenciu náhody. Boh však pracuje bez ohľadu na vieru či neveru a jeho skutky sú podrobne zaznamenané v spomienkach tých, ktorí vo vzťahu s ním premieňajú tmu na svetlo. Skúseností s ním je neúrekom, veď napokon jeho kreativita bdie aj vtedy, keď človek zaspáva.

Boh ako záchranca
Lýdia bola len krôčik od toho, aby porodila prvé dieťa. Iste ňou zmietali viaceré emócie, na ich prejavenie však nebol k dispozícii ani čas, a ani priestor. Pôrod sa mal udiať cisárskym rezom, a teda na ňu už-už prichádzali driemoty. Než však úplne podľahla účinkom anestézie, stihli jej hlavou prebehnúť tri slová. Boh je záchranca. Ich význam sa zastrel pod vplyvom ďalších udalostí, až neskôr pochopila, čo jej Boh mienil povedať. Dcéra po príchode na svet päť minút nedýchala. Mohlo sa stať čokoľvek, ale dievča je nielen zdravé, ale navyše bez najmenších následkov. Lýdia bola uistená Stvoriteľom, že sa ukáže ako ten, kto zachraňuje, hoci pomoc sa udiala, kým nad ňou vládlo nevedomie.

Boh sa stará
Renáta sa ocitla uprostred finančných ťažkostí. Pred ňou nezaplatený nájom, za ňou vedomie, že nemá prostriedky, aby dlh uhradila. Volala k Bohu a úpenlivo ho žiadala o zázrak, pretože ten jediný prichádzal do úvahy. O čosi neskôr sa zúčastnila kresťanskej konferencie, zacielila si nedať nikomu na známosť, s čím bojuje. Z ničoho nič k nej podišiel jeden z prítomných, nevidela ho tak dávno, a už vôbec nemala ani príležitosť, ani úmysel zdôverovať sa mu. On k nej natiahol ruku a podal jej obálku.

"Boh mi kázal, aby som ti dal toto," povedal a otočil sa na päte. V obálke bola suma, ktorú potrebovala odovzdať majiteľovi bytu. Boh sa o ňu a jej rodinu postaral.

Boh ako tešiteľ
Diana v jednu noc nezažmúrila oka, od oddychu ju vzďaľoval strach z toho, čo prinesie nejasne sa črtajúca budúcnosť. Minulosť nebola potešujúca, čo má teda čakať ďalej? Nasledujúce ráno sa rozvinula nedeľa, čo znamenalo, že sa pridá k miliónom tých, ktorí budú vzdávať vďaku Bohu bez ohľadu na pocit. Bohoslužba to bola pekná, ako býva vždy, k ničomu mimoriadnemu vonkoncom nevzhliadala. Keď však po ukončení kázne len tak nečinne posedávala, pristúpila k nej jedna žena.
 

"Dnes v noci som nemohla spať. Boh mi to nedovolil, pretože mi stále kládol na srdce, aby som sa za teba modlila. Ukázal mi, aké dobré veci pre teba má a aká veľká budúcnosť pred tebou je," s radosťou jej oznámila a pohladila ju po líci.