Ako fungujú najväčšie skládky odpadu na svete?

V každom štáte na našej planéte sa vyskytuje hneď niekoľko oblastí so skládkami. Je to tradičná metóda zbavovania sa odpadu. Treba ale uznať, že je to lepší spôsob ako ten v minulosti. Do 19. stor. sa totiž odpad vyhadzoval na ulice, čo samozrejme viedlo k rozširovaniu chorôb a znečisťovaniu životného prostredia. 

Problémom však bolo, že časom sa z odpadu vyparuje dusený výluh, ktorý presakuje do pôdy. Tým pádom sa dostáva aj do všetkých častí podzemného ekosystému. V 20. stor. máme už z tohto dôvodu vybudované skládky. Každá jedna by mala byť obklopená ochrannými prvkami, ktoré zabraňujú úniku toxického výluhu do okolitého prostredia. 

Každú skládku si treba na začiatku predstaviť ako veľkú jamu, v ktorej sa hromadí odpad. Jama je vystužená hustým plastom polyetylénu, ktorý pokrýva ílový základ. Funguje ako nasilnejšia bariéra medzi výluhom a podzemnou vodou. Následne sa na spodok uloží vrstva ílu, ktorá vyformuje rovný povrch. Nasleduje vrstva tvorená látkou, ktorá zabráni ostrým skalám, aby sa nedostali hlbšie a nepoškodili tak zberné potrubie. 

Následne sa môže na miesto vyhadzovať odpad. Aj to sa však robí premyslene. Z odpadu sa vytvoria odpadové bunky. Na skládkach teda nie sú súvislé vrstvy odpadu. Ako príklad si to vieme predstaviť na stene tvorenej z tehál. Každá tehla predstavuje jednu odpadovú bunku.

Tie su zboku predelené vrstvou štrku, ktorý pomáha filtrovať výluh zo spodných poschodí. Každé poschodie je prekisté ešte pokrývajúcou horninou, ktorá sa na odpad nanesie na konci každého dňa. Je to vlastne 15 cm hrubý pás pôdy. Na zabránenie hromadenia výluhu sú na skládkach zavedené aj zberné potrubia, ktoré ho odsávajú zo spodných vrstiev. Z potrubia putuje ďalej do čističky vôd. 

Tento proces prebieha na obrovských skládkach s rozlohou aj niekoľko tisícok kilometrov. Na jednom mieste nemôžu fungovať stále. Po ich zavretí sa ešte pôda pod nimi kontroluje aj ďalších 30 rokov. Vo Švédsku prišli so zaujímavým riešením. V krajine sa vyprodukuje len 1 % odpadu. Sú tam desiatky elektrární, ktoré odpad spaľujú ako palivo a vytvárajú energiu. Každoročným spaľovaním miliónov ton odpadu sa vyprodukuje teplo, ktoré sa následne využíva pri tvorbe elektriny.