Neodhalené tajomstva nacistického zlata. Kam sa podeli zlaté rezervy?

 Bombardovanie Berlína v roku 1945 bolo najhorším náletom na hlavné mesto tzv. tretej ríše v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny. Rozbitá bola aj budova Ríšskej banky, no zlato, bankovky a iné cennosti uložené v jej útrobách a hrubých trezoroch to nezasiahlo. Napriek tomu sa vedenie ríše rozhodlo ich z nebezpečnej zóny čo najskôr evakuovať.

Zbombardovaný Berlín v roku 1945.

Najprv sa zaoberali vrecami, ktoré naplnili bankovkami – miliardou ríšskych mariek a 4 miliónmi dolárov. Po nich nasledovali zlaté rezervy. Ako úkryt poslúžila soľná baňa Kaiserode v Durínsku, ktorá sa nachádza 300 kilometrov od Berlína.

Pod najprísnejším utajením sa do špeciálnych vlakov nakladalo zlato s celkovou hmotnosťou asi 100 ton a hodnotou 200 miliónov dolárov a iné cennosti. V Durínsku všetko naložili do nákladných áut a previezli do bane. Sklad mal byť len dočasným úkrytom, no rýchly postup Sovietskeho zväzu a Američanov narušil plány nacistov.

Asi 7 percent zlatých rezerv nacistického Nemecka zostávalo stále v Berlíne. Rozhodli sa ich zachrániť tak, že ho poslali na juh do Bavorska a Rakúska. Tým bol poverený obersturmbannfuhrer SS Friedrich Josef Rauch, od roku 1922 osvedčený člen NSDAP, adjutant ministra ríšskeho kancelára. A práve tieto poklady sa doteraz nenašli. V prvom rade o nich rozpráva kniha Ayana Sayera a Douglasa Bottinga Nacistické zlato.

Tajný trezor v soľnej bani

A čo zlato a peniaze ukryté v soľnej bani Kaiserod? Našli ich náhodou, keď 6. apríla americká vojenská hliadka viezla dve francúzske robotníčky, ktoré boli násilne odvezené do Nemecka. Prechádzajúc okolo bane povedali vojakom: „Nacisti tu niečo ukryli. Zdá sa, že to bolo zlato.“ 

V ten istý deň Američania zišli do bane a v jednej zo štôlní, v hĺbke 640 metrov, najprv našli vrecia s ríšskymi markami a potom, keď vyhodili do vzduchu časť čerstvého muriva s oceľovými dverami, uzatvárajúcimi vchod do jednej z podzemných hál, objavili obrovskú jaskyňu, kde našli 7 000 vriec s devízami, zlatými a striebornými mincami, zlatými zubnými korunkami a plombami, ktoré zostali po väzňoch z koncentračných táborov, kufre a truhlice plné drahokamov a iné cennosti, ale hlavne – 8,5 tisíc zlatých tehál. Bola to veľká časť (vyše 90%) zlatých a devízových rezerv z podzemných trezorov Ríšskej banky.

Soľná baňa Kaiserod. Túto fotografiu vriec s peniazmi a zlatom urobili americkí vojaci 7. 4. 1945.

V jednej z hál našli Američania aj množstvo umeleckých diel z múzeí Nemecka a iných krajín. Boli medzi nimi obrazy Rembrandta, Tiziana, Raphaela, Durera, Renoira... a okrem iného – slávna socha staroegypetskej kráľovnej Nefertiti.   

Všetky tieto umelecké diela vrátili do nemeckých a európskych múzeí. Peniaze a valuty previezli do Frankfurtu, do jednej zo zachovaných pobočiek štátnej banky. Na Postupimskej konferencii sa rozhodlo o rozdelení zlatých a devízových rezerv porazenej ríše medzi štyri víťazné krajiny druhej svetovej vojny. Stalin však odmietol podiel ZSSR výmenou za aktíva krajín východnej Európy.

Záhadné prepustenie a nový život

Ale najväčší kus „zlatého koláča“ sa nenašiel doteraz – to je práve tých 7 percent zlatých a devízových rezerv ríše, ktoré do Bavorska odviezol obernshturbanfuhrer SS Rauch. V roku 1945 ho Američania zatkli a on im povedal o evakuácii zlata. Nejaká časť sa našla, ale veľmi málo. Kde je zvyšok, Rauch nemohol alebo nechcel povedať.

Mohlo by vás zaujímať: Zabijú vraj každého. Najnepriateľskejšie národy planéty

Tvrdil, že v apríli 1945 nechal cenný náklad v kasárňach horských poľovníkov v Bavorsku. Čo bolo so zlatom potom, Rauch údajne nevedel. Podivným spôsobom, z neznámeho dôvodu, Američania tohto vysokopostaveného nacistu čoskoro prepustili. Presťahoval sa do Argentíny, kde sa stal spolumajiteľom hutníckeho závodu. V starobe sa vrátil do Európy, do Rakúska, kde prežil zvyšok života.

Jazero Toplitz a falošné šterlingy

O tom, kam zmizlo nacistické zlato, vrátane zvyšku zlatých rezerv Reichsbanky, sa stále vedú spory. Existuje veľa verzií, aj neuveriteľných. Za najspoľahlivejšiu sa stále považuje verzia, podľa ktorej treba časť zlata hľadať na dne jazera Toplitz v Rakúsku, asi sto kilometrov od Salzburgu.

Jazero Toplic. Hľadači našli v roku 1959 na jeho dne falošné libry šterlingy.

Pretože 29. apríla 1945 esesáci naozaj potopili v tomto jazere, ktoré sa nachádza v odľahlej hornatej oblasti a v ktorom nacisti testovali aj nové námorné vybavenie, nejaké boxy. Začali ich hľadať takmer okamžite po skončení vojny. A v roku 1959 našli na dne... nie zlato, ale falošné libry šterlingy, ktoré chceli nacisti rozhádzať nad územím Veľkej Británie a dosiahnuť tým kolaps jej finančného systému. Viac sa v jazere, ktorého hĺbka na niektorých miestach presahuje sto metrov, zatiaľ nič nenašlo, hoci pri hľadaní použil najmodernejšie hlbokomorské ponorky.

Už dávno tam nie sú žiadni amatérski hľadači pokladov: rakúske úrady zakazujú akékoľvek vyhľadávanie bez špeciálneho povolenia. Takže otázka, kde presne sa nacistické zlato nachádza – v Toplitzi, na dne iných horských jazier, v opustených hlbinných baniach alebo v anonymných trezoroch známych bánk – zostáva stále otvorená.