Nevidiaci Jarko má zlato v hrdle a vraj aj vie, ktorá žena je krásna. Spieval aj s Kamilom Polakovičom, kráľom rómskych piesní

Má zmysel pre humor, a to obrovitánsky, je vynikajúci poslucháč, a keď si myslíte, že vás už nemá čím prekvapiť, poľahky vás vyvedie z omylu a opäť rozosmeje, až slzy z očí vyhŕknu.

https://www.youtube.com/watch?v=Z1CTliQNh_A

Keď už spomínam tie oči, Jarko je nevidiaci, už od narodenia má zahataný prístup k fyzickému svetu, lebo ho nedokáže prezrieť zrakom, a hoci viem, že to bude znieť ako najošúchanejšia fráza, z ktorej je až nevoľno, hoci je zrak poškodený, vnútro je bohaté a žije naplno.

O hrnce

Jarko nevie, aké je to hľadieť na seba do zrkadla, nepozná rozdiel medzi ružovou a fialovou farbou, ale odmalička rozoznal, kam ho kroky povedú a kam patrí. Bolo to totiž tak, že už ako štvorročný mal, povedzme, trošku čudný, trošku zábavný a pre dospelších, ktorí s ním bývali v jednej domácnosti, možno aj otravný zvyk, že kým ešte zvyšok rodiny spal, on vstal, vzal si varechu a trieskal s ňou o hrnce. Vyjadroval tým svoj postoj k hudbe, chcel ju precítiť v prstoch, a tak si o ňom začali šepkať, že asi bude hrávať na bubny, lebo inak sa to vysvetliť nedalo.

Vzdelávanie

Mýlili sa, každá predpoveď bola nesprávna, lebo najskôr sa venoval hre na harmoniku a potom objavil, aké úžasné je pritláčať prsty na klávesy, ako krásne klavír znie a už neexistovala cesta späť. Spieval, hral na nástroji, a navštevoval základnú školu pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči. Na otázku, aké to bolo nachádzať sa tak ďaleko od domova, lebo jeho rodiskom bola Trnava, jednoducho odpovedal:

„Na škole bolo dobre, chvíľu mi bolo smutno za domovom, ale zvykol som si.“

Financie

Jeho kariéra by sa bola rozvíjala úplne inak, keby dostal možnosti, ktoré aj dostať mal. Prijali ho na konzervatórium, čo bolo nielen obdivuhodné, ale aj pre neho vzbudzujúce nádej do budúcnosti, avšak svoju šarapatu spôsobil nedostatok financií. V tínedžerských časoch mu štát neposkytoval nijaký príspevok a pomery, z ktorých pochádzal, mu nedovoľovali roztiahnuť krídla a odletieť tam, kam by rád odletel. Nuž teda či chcel a či nechcel, zostal doma, so svojimi najbližšími, s talentom v hrdle a aj v prstoch, ale s hudbou neskoncoval. Sna o konzervatóriu sa vzdal, to áno, ale pokračoval ďalej, začlenil sa do kapely a o niečo neskôr, v deň, ktorý sa zdal obyčajný, k nemu prišiel Kamil Polakovič, prezývaný kráľ rómskych piesní a navrhol mu spoluprácu. Nech vraj vznikne skupina, čo by spievala pre radosť, pre obveselenie srdca, a tak aj bolo, po nácvikoch a dohováraniach sa, vystúpila celá zostava City Boys a úspech prišiel tiež, a veru nie malý.

Boh

Ešte jedna vec stojí za zmienku, že pred niekoľkými rokmi povedal svoje áno, nie však žene, zatiaľ nevstúpil do stavu manželského, ale Bohu. Jemu sa dal do služby, na Neho sa spolieha, a pre Neho aj spieva. Iste, stále vystupuje aj na zábavách a iných podujatiach, lebo je to jediná možnosť zárobku, ale najradšej spieva v cirkvi, na mieste, kde vládnu sloboda, porozumenie a najmä láska. Keby sa mu mohlo splniť jedno želanie, tak by si prial, veľmi by si prial, aby sa uživil aj kresťanskou hudbou, aby svoje dary používal iba pre nebo.

Ženy

Nakoniec som sa ho ešte spýtala, ako pristupuje k ženám, vážnejšie vzťahy už, pravdaže, mal a zaujímalo ma, na základe čoho sa zaľúbi. Podľa jeho slov, sa to nedá len tak opísať, zrejme je rozhodujúci hlas a predstavte si, že beťár jeden, na základe hlasu presne odhadne, či je žena pekná a či nie je jeho typ. Nevidiaci sa zaľúbia rovnako ako tí, čo vidia bez problémov, tiež majú svoje lásky aj sklamania, aj minulosti aj spálené mosty. Nevidiaci len nevidia, ale inak si žijú rovnako ako ktokoľvek iný. Len možno občas mávajú viac prekážok.