Nič nie je také, ako sa zdá...

Keby neboli krízy, nehľadali by sme nové cesty, Keby neboli pochybnosti, nenašli by sme pravdu. Nebyť strachu, nepoznali by sme svoju hodnotu. Nebyť strachu zo strát, na ničom by nám nezáležalo. Nebyť ťažkostí, nevyužívali by sme svoje schopnosti. Všetko má svoj dôvod, ak nás realita ťaží, je čas obnoviť svoje sny a začať tvoriť. Mnohokrát vyhráte tým, že prehráte, mnohokrát sa udržíte pri živote tým, že padnete, mnohokrát pustíte to, čo vás ťaží, kým vám to nebráni v pohybe vpred, mnohokrát sa stanete väčšími tým, že sa vzdáte. A predovšetkým, kým sa necítite sami sebou a neprestanete sa tomu vyhýbať... uvedomíte si, že len málo záviselo na vás, koľko ste toho dokázali, že veci vám boli dané, bez toho aby ste o ne žiadali, že ste sem neprišli náhodou, že je čas počúvať, zmieriť sa a dôverovať. Na ceste plnej neistoty sú zastávky, aby ste obnovili svoju vieru... to, čo viete, čo vás priviedlo až sem... čo všetko sa vyriešilo, čo vám pripomína, že ste nikdy neboli sami a že nebudete trpieť viac, než je nutné k učeniu... čo vám bráni všetko ďalej komplikovať... čo vám podáva ruku, aby ste si mohli odpočinúť a nechať jednať toho, kto má riešenie vo vynútenom tichu.... počúvajte, ak boli vaše boje naplnené pýchou, maskovanou za odvahu, je čas pripomenúť si, že žiadne zakalené srdce nemôže ísť ďalej, je čas ho zmäkčiť, postarať sa oň a opýtať sa, kde vám vždy pomáhali.