Nie si zodpovedný

Nosiť bremeno, v ktorého strede je neustále sa opakujúca výzva dosiahnuť šťastie, nie je všedná záležitosť. Je to o to náročnejšie, o čo menej to človek zvláda. Niekedy sa mu to môže zdať také neznesiteľné, že by aspoň kúsoček odkrojil a vložil na plecia niekoho iného.

Samozrejme, život je prikrátky na to, aby ho trápila osamelosť a je osvedčené, že deliť sa o krok vzad aj vpred, je liek s okamžitým účinkom na duševnú modrinu. Avšak nie je možné, akokoľvek by to bolo žiadané, aby jeden zodpovedal za šťastie druhého. Rozhodnutie o dôvode slz aj smiechu, je neprenosné.

Prečo sa pýtaš, keď nechceš poznať odpoveď?
Ježiš pôsobil na zemi ako tešiteľ, uzdraviteľ, ako ten, kto bol vyhľadávaný pre múdrosť aj z neho idúci pokoj. Pre účel rady ho vyhľadal aj istý muž, ktorý mal vznešený pôvod a veľké bohatstvo. Na rozdiel od iných, ktorí sa priam tlačili do jeho blízkosti, nemal v úmysle pokúšať ho hádankami, aby sa mu v duchu mohol vysmiať. Bohatý muž nepochyboval o tom, že Ježiš je dobrý, a ak niekto dokáže odpovedať na jeho otázku, potom je to on.

Veď chýry, ktoré sa niesli, musia byť pravdivé, inak by Ježiš nekonal toľké zázraky, inak by neobrátil toľko životov zdola nahor. Čo má teda robiť, keď by rád žil tak, aby mu radosť vydržala do konca?

Prikázania dodržiaval, dobre vedel, že tie sa obísť nemajú. Ale zdravá sebakritika mu pomohla pochopiť, že niečo aj tak nie je v poriadku a to, ako sa snažil doposiaľ, jednoducho nestačí. Ježiš presne definoval, v čom tkvie jeho problém, láskyplne na neho pohliadol a vyzval ho, aby predal svoj majetok. Do materializmu totiž muž vložil nádej a nebol schopný oddeliť šťastie od peňazí. Bohatý muž nesmierne zosmutnel a bez akéhokoľvek slova sa pobral preč.

Každý ju má
Ježišovi nebolo ľahostajné, že mužov smútok sa zväčšil, naopak, rád by mu ho odobral. Ak by však za ním bežal a omieľal mu, čo je správne, ako by potom rešpektoval ten vzácny a predsa nedocenený dar? Každý má slobodnú vôľu a v jej moci je zabezpečiť človeku toľko šťastia, že by sa ním aj vrece dalo roztrhnúť.

Zaujímať sa o blaho iného predovšetkým zahŕňa ponúknuť mu miesto v srdci i pri stole, dať mu možnosť výberu, pričom je dôležité zdôrazniť najmä to dobré a potom ho nechať, aby ochutnal rozhodnutie. Či už bude sladké alebo horké, to je už, žiaľ, len dôsledok voľby. Je to umenie vedieť milovať. Je to dar neobviňovať sa za zlé odbočenie iného.