Niekedy stačí jeden vhľad

Už ste asi počuli informáciu typu – všetky odpovede máš v sebe. A áno, ale je to ako povedať - peniaze sú všade okolo nás. To áno, ale ako ich získať tak, aby to dávalo zmysel? ‚Ja meditujem?!' Bolo uvedomenie mojej klientky, keď sme preberali jej pocit viny, že pri dlhšej jazde na bicykli nad ničím dôležitým nepremýšľa. Nielen, že sa uvedomením zbavila nepríjemného pocitu, ktorý nosila všade so sebou. Ale ešte ho priamo nahradila dobrým pocitom z toho, že už dávno a automaticky robí niečo, čo je logické a zdravé. Príde mi to ako krásny príklad toho, ako niekedy stačí iba ten nový vzhľad, bez akejkoľvek ďalšej práce, a zmení sa nám život k lepšiemu. Je fascinujúce, že žijeme v čase, keď sa cítime previnilo aj za to, že neustále nepremýšľame nad niečím ‚dôležitým', ale vnímam to len ako malý zlomok zbytočnej ťažoby, ktorú so sebou všetci nosíme. Čo nás ťaží? Limitujúce presvedčenie, chronická vina a hanba, nízka seba hodnota, strach a ďalšie darčeky, sú naviazané na všetky aspekty nášho života. Vznikli väčšinou do šiestich rokov nášho veku, kedy ich náš mozog super huba na učenie a informácie neodmieta. A aj keď tieto veci nevnímame a považujeme za súčasť nás, ovplyvňujú naše rozhodnutie a celkový zážitok zo života.

Tu zdieľam moje obľúbené spôsoby, ako tieto naše vnútorné gule na nohe objavovať:
1. Písanie: Kedykoľvek sa necítim práve šťastne, sadnem ku klávesnici alebo papieru a frčím. Všetky myšlienky na papier, tak ako ležia a bežia. (Najťažšie je napísať prvú vetu, potom už to skáče samo.) Vždy ma niečo prekvapí, nájdem úľavu a ďalší krok. Písanie považujem za nedoceniteľnú terapiu zadarmo.
2. Pomenovanie: Jedným alebo dvoma slovami dám nálepku na emóciu, ktorú práve cítim (vždy nejakú cítime), alebo na situáciu, ktorá sa deje. Mám zlosť. To ma sklamalo. Nestíham. Bojím sa. Nenávidím to/ ho. Kvalitné pomenovanie môže trvať pár sekúnd až minútu (hlavne prvýkrát), ale investícia sa bohato vráti. Začnú sa vám objavovať súvislosti naprieč celým životom. A budete vnímať opakujúce sa vzorce.
3. Mindfulness: Vnímam čo sa deje, vo vnútri aj vonku. Počúvam myšlienky, pomenúvam emócie. Všímam si akú situáciu spúšťa aké emócie. Neberiem nič osobne, hľadám súvislosti a som zvedavá. Ak sa sústredím na jednu vec v jednej chvíli, či už je to tečúca voda na rukách, príroda, alebo moja obľúbená hudba, myšlienky utíchnu. A vo chvíli, keď utíchnu klasické hlučné myšlienky o ničom, má priestor prísť brilantný nápad.
4. Dlhší pobyt osamote, bez zábavy: Typicky dlhšia prechádzka bez mobilu. Mozog sa začne nudiť a bum.
5. A samozrejme koučing / mentoring / terapia: Či už máte kouča/terapeuta alebo nie, tak odporúčam robiť aj predchádzajúce body. Vhľadov je v tomto živote pred nami všetkými fúra a na veľa z nich stačíme sami. Často som si ale všimla, že pri komplikovanejších situáciách je mozog dosť proti tomu, aby som si dve a dve spojila. Možno preto, že sa bojí, že by to znamenalo veľké zmeny, alebo ďalšiu bolesť. A tu je nestranná a skúsená tretia strana na nedocenenie. Nemá to byť vždy príjemné. Tak ako tak, ja som obrovský fanúšik všetkých vhľadov, akokoľvek škaredé sa na začiatku zdajú. Nie každý vhľad je ale príjemný. Vlastne by som povedala, že tie najcennejšie vhľady so sebou najskôr prinesú nejakú tú bolesť. Niekedy aj obrovskú. Typicky vinu, hanbu, alebo strach. Avšak na konci je vždy trochu väčšia sloboda.

Zdroj: www.medium.seznam.cz