Nikdy nezabudnime! Dnes je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Svetová verejnosť si 27. januára každoročne pripomína utrpenie židovskej komunity počas druhej svetovej vojny. Práve v tento deň v roku 1945 bol oslobodený komplex koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Počas holokaustu v období druhej svetovej vojny nacisti zabili  6 000 000 Židov.

Prvý raz zorganizovalo Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia tábora Auschwitz-Birkenau na svojom 28. mimoriadnom zasadnutí v januári 2005. V rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust schválenej 1. novembra 2005 VZ OSN určilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.

Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo konsenzom rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Rezolúcia odsudzuje "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN "vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti".

Valné zhromaždenie OSN tiež vo štvrtok 20. januára tohto roku odsúhlasilo definíciu popierania holokaustu a vyzvalo spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby "podnikli aktívne opatrenia" v boji proti antisemitizmu.

Šéf OSN Guterres je podľa svojich slov znepokojený svojim nedávnym zistením, že o holokauste vie sotva polovica dospelých ľudí na svete. Nedostatok vedomostí u mladých generácií sa podľa neho stáva čoraz výraznejším. „Naša odpoveď na nevedomosť musí byť vzdelávanie. Vlády všade na svete majú povinnosť učiť o hrôzach holokaustu," povedal.

Ľudia, ktorí prežili holokaust, tiež odsudzujú dnes veľmi frekventované porovnávanie opatrení prijatých proti pandémii koronavírusu s utrpením Židov počas holokaustu. Hnutie boja proti antisemitizmu (CAM) zdokumentovalo zľahčovanie holokaustu v online priestore za uplynulé dva roky. V správe identifikovali viac než 60 miliónov komentárov spájajúcich opatrenia na boj proti pandémii s terminológiou holokaustu.

Rok 2021 bol tiež najhorší za uplynulé desaťročie v počte antisemitských incidentov. Počas vlaňajšieho roka sa vo svete odohralo každý deň v priemere viac ako 10 antisemitských incidentov, pričom takmer polovica z nich sa stala v Európe a 30 percent v Spojených štátoch.

Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau založili nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, v roku 1940 ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov. Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty Židov zo Slovenska a Holandska.

Tábor oslobodil oddiel Červenej armády 27. januára 1945. Ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do priestorov vyhladzovacieho tábora a oslobodili zvyšných 7 600 zúbožených väzňov. Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2 – 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.

„Sociálne siete, dezinformácie a pandémia COVID-19 prehlbujú nenávistné prejavy v našej spoločnosti. Musíme byť voči nim ostražití už pri ich zárodku," uviedol šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok pri príležitosti štvrtkového Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. 

„Je potrebné mať na pamäti, že to, čo sa začalo slovami, v minulosti vyústilo do fyzického násilia a v prípade Židov aj do masového vraždenia. Je našou povinnosťou byť ostražití voči všetkým nenávistným prejavom už pri ich zárodku. Preto je jednou z priorít slovenskej diplomacie pokračovať v boji proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie a intolerancie a podporovať slobodu náboženského vyznania," skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Pripomenul, že Slovensko je od roku 2005 stálym členom Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu IHRA a podieľa sa na medzinárodnom projekte obnovy miesta pamäte v bývalom nacistickom vyhladzovacom tábore Sobibor, v ktorom zahynula časť slovenských Židov.

Miera nenávisti a agresie v spoločnosti a na internete prekračuje únosné hranice. Na sociálnej sieti to uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková pri príležitosti štvrtkového Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.

„V koncentračných táboroch zahynuli mnohí Hitlerovi politickí oponenti, celé rómske komunity, hendikepovaní a chorí, ľudia rôznych etník a vierovyznaní, ale o systematické vyhladzovanie celého národa išlo až v prípade Židov," povedala s tým, že holokaust vznikol ako produkt nenávisti a kolektívneho ticha či ľahostajnosti.

„Aj dnes, po niekoľkých desiatkach rokov, sú, žiaľ, útoky voči menšinám, hľadanie nepriateľa, šírenie nenávisti, predsudkov nezriedkavé," podotkla. Kolíková sa v tejto súvislosti pripojila k medzinárodnej iniciatíve #WeRemember, ktorej cieľom je pripomenúť si nevinné obete holokaustu a tiež apel na boj s antisemitizmom a rasizmom.

Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová so znepokojením sleduje tendencie porovnávať v dnešnej dobe holokaust s pandemickými opatreniami. Skonštatovala to na sociálnej sieti pri príležitosti dnešného výročia oslobodenia najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.

„O to viac zdôrazňujeme potrebu vysvetľovať udalosti holokaustu pravdivo," uviedla. Zároveň pripomenula, že počas holokaustu boli medzi miliónmi poslanými na smrť aj naši spoluobčania. „Židia, Židovky, Rómovia, Rómky či ľudia patriaci k ďalším menšinám. Preživších je medzi nami každým rokom menej a dôležitosť pripomínať si hrôzy druhej svetovej vojny o to viac stúpa," zdôraznila Patakyová.

Ombudsmanka zároveň pripomenula, že v súčasnosti silnejú hlasy, ktoré udalosti holokaustu spochybňujú a ich pôvodcov, verejne či skryto, obhajujú. Takéto tendencie je podľa Patakyovej potrebné odsúdiť, pretože sú nebezpečné pre spoločnosť. „Nech je ochrana ľudských práv mementom tragédie holokaustu a nech nás pamiatka obetí holokaustu motivuje k budovaniu tolerantnejšej a otvorenejšej spoločnosti voči všetkým jej členom a členkám, bez ohľadu na národnosť, vierovyznanie, farbu pokožky alebo sexuálnu orientáciu," dodala Patakyová.

Na obete holokaustu, ako ani na udalosti, ktoré k nemu viedli, nemôžeme nikdy zabudnúť. Tieto činy netreba zľahčovať, spochybňovať ani popierať. Na sociálnej sieti to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) pri príležitosti štvrtkového Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.

„Aj dnes rozprávajú jeden z najkrutejších príbehov poslední preživší a aj z úcty k nim nesmieme tieto činy zľahčovať, spochybňovať, a dokonca popierať," zdôraznil Naď. V tejto súvislosti pripomenul hlavné motto projektu, ktoré dáva jasný odkaz aj v kontexte súčasnej bezpečnostnej situácie vo svete: "Učme sa z minulosti, aby sme ochránili budúcnosť." Vyzdvihuje solidárnosť, nápomocnosť a rešpektovanie sa navzájom.

Je dôležité nikdy nezabudnúť na hrôzy a genocídu, ktorá sa stala počas druhej svetovej vojny. Uviedol to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu pripadajúceho na 27. januára. K Pamätníku holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave tiež položil veniec.

„Takéto niečo už v našom priestore nechceme. Je veľmi dôležité poukazovať na to, čo sa udeje, ak sa spustí vojna. Dejú sa tam ďalšie zverstvá, trpia nevinní ľudia, ženy, deti a toto nesmieme dopustiť," povedal Kollár. Uviedol, že pri príležitosti medzinárodného dňa bude tiež osvetlený Bratislavský hrad.

Na hrôzy holokaustu nezabudla ani strana Smer-SD. Na hrôzy holokaustu nesmie ľudstvo zabudnúť a nesmú sa nikdy viac opakovať. Pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu to uviedla opozičná strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD).

„O hrôzach je nutné stále hovoriť, rovnako ako o tom, čo k týmto hrôzam viedlo aj preto, že tie najsilnejšie osobné svedectvá väznených v koncentračných táboroch z roka na rok ubúdajú. Strana Smer-SD sa hlási k protifašistickej tradícii a nulovej tolerancii voči snahám o zľahčovanie alebo relativizovanie hrôz holokaustu," zdôraznila strana vo svojom profile na sociálnej sieti.

Prečítajte si: Dnes je 80. výročie rokovania vo Wannsee, kde prebrali jediný bod – vyvražďovanie Židov