Preživší holokaustu nikdy nepredpokladali, že ešte niekedy v živote uvidia obrazy pripomínajúce ich najhoršie zážitky. No teraz, 80 rokov po oslobodení z nacistických koncentračných táborov, ich sužuje deja vu.
Aron Krell, 97-ročný preživší Auschwitz a ďalších táborov, ktorý bol oslobodený ako 18-ročný, sa neubránil slzám, keď videl vychudnuté tváre troch izraelských rukojemníkov prepustených z rúk Hamasu po 491 dňoch zajatia. „Mohol si ma vtedy zdvihnúť jedným prstom,“ spomína Krell na svoju vlastnú záchranu, keď bol len tieňom človeka v „sklade živých mŕtvych.“
Obrazy, ktoré pripomínajú minulosť
Keď sa na verejnosť dostali prvé zábery Or Levyho, Ohada Ben Amiho a Eliho Sharabiho, Krell okamžite pocítil, ako sa mu vracajú spomienky na najtemnejšie dni jeho života. „Keď som ich videl, boli takí vychudnutí a chorí. A svet mlčí. Nerozumiem – kde je pobúrenie?“ pýta sa s bolesťou.
Obrázky trojice, ktoré sa stali symbolom nesmierneho utrpenia, mu pripomenuli, že hoci sa čas posunul, hrôzy antisemitizmu nezmizli. Krell nie je jediný, koho tento pohľad zasiahol. Lucy Lipiner, 91-ročná preživšia holokaustu, žijúca v New Yorku, priznáva, že zábery ju preniesli späť do temných chvíľ jej života.
„Mysleli sme si, že to, čo sa stalo nášmu ľudu, patrí histórii,“ hovorí Lipinerová. „Ale tie obrázky rukojemníkov – bledých, vyhladovaných, bez života – mi pripomenuli hrôzy, ktoré som prežila ako dieťa.“
Strata, ktorá sa nedá nahradiť
Holokaust znamenal pre mnohých preživších nie len fyzické utrpenie, ale aj stratu celej rodiny. Krell si dobre pamätá pocit, keď po oslobodení zistil, že jeho rodičia, súrodenci, tety a strýkovia už nie sú medzi živými. Rovnakú realitu teraz prežíva Eli Sharabi, ktorý až po svojom prepustení zistil, že jeho žena a dve dcéry boli brutálne zavraždené pri útokoch Hamasu 7. októbra.
„To, čo ma držalo pri živote, bol optimizmus – nádej, že jedného dňa to skončí a ja uvidím svojich blízkych,“ priznáva Krell. „Dúfal som, že ich opäť stretnem. To bola jediná vec, ktorá mi zostala.“
„Nikdy viac“ – a predsa znova
Preživší holokaustu sa po vojne snažili veriť, že svet sa poučil. No realita ukazuje niečo iné. „Šesť miliónov Židov bolo zavraždených, ale antisemitizmus prežil – a zmutoval,“ hovorí Krell, ktorý žil v tábore pre vysídlené osoby po vojne.
Lipinerová dodáva: „Po holokauste sme si všetci hovorili: ‚Nikdy viac.‘ A verili sme tomu. Ale teraz vidíme, že sa to deje znova.“ Obrazy oslobodených izraelských rukojemníkov, pripomínajúce vyhladovaných väzňov z Auschwitz, ukazujú, že hrôzy minulosti sa môžu kedykoľvek vrátiť. A preživší holokaustu, ktorí celý život bojovali za to, aby sa nezabudlo, sa musia znovu pýtať: „Prečo svet mlčí?“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies