Nová voliéra pre veľké dravce v košickej zoo je domovom supov bielohlavých

Expozícia je 18 metrov dlhá a 12 metrov široká, v najvyššom bode dosahuje takmer 15 metrov. Vodorovnú nosnú konštrukciu tvorí štvorica obvodových lán z nerezovej ocele. Zoologická záhrada ju postavila v susedstve podobnej voliéry z roku 2016, ktorá je však o dve tretiny menšia. Ako informovala zoo, ide o najväčšiu investíciu tohto druhu za posledné roky. "Túto expozíciu, ktorá významne obohatila areál v okolí vstupu do DinoParku, sme postavili najmä vďaka nášmu zriaďovateľovi. V tomto roku nám v rozpočte poskytol výrazne viac finančných prostriedkov na kapitálové výdavky. Na jej výstavbu sme mali už niekoľko rokov pripravený projekt. Uchádzali sme sa s ním viackrát aj o príspevok cez výzvu ministerstva životného prostredia, žiaľ, neúspešne," povedal riaditeľ zoo Erich Kočner. Primátor Košíc Jaroslav Polaček poukázal na obľubu zoo u návštevníkov, ktorých počet aj vďaka tomu projektu môže tento rok v decembri prekonať míľnik, štvrť milióna ľudí. "Ako výsostne mestskú zoologickú záhradu by nás však určite potešila aj väčšia účasť štátu na spoločných projektoch, aby sme sa mohli tešiť z jej rozvoja aj v nasledujúcich rokoch," uviedol.

Chov supov bielohlavých v zoo aktuálne zahŕňa dve samice a dvoch samcov. Všetky supy sú v reprodukčnom veku, a tak zoo očakáva ich úspešný chov v podobe prírastkov. Podľa slov hlavného zoológa Patrika Pastoreka reprodukcia supov nepatrí medzi samozrejmé veci. "Kým sa supy zblížia a vytvoria pár, trvá to celkom dlho. Dospievajú pomerne neskoro, a to v období sedem až desať rokov. Čiže, sympatie a nielen tie, sú pre ich vzájomné fungovanie celkom podstatné. Hniezdenie často nebýva úspešné, najmä keď si pripočítame, že samica znáša len jedno vajce. V Európe chová supy 113 inštitúcií a množiť ich dokáže asi len desatina," dodal. Supy bielohlavé patria k ohrozeným druhom. Prirodzene žijú v južnej Európe, strednej Ázii, Arábii aj Afrike. Najmä v severnej Afrike a v Turecku ich populácia klesá z dôvodu odstrelov, otráv a pretrvávajúcich zmien charakteru krajiny. Živia sa uhynutými zvieratami, takže v prírode plnia funkciu zdravotnej polície.