Nedávno zverejnená zbierka predtým utajených dokumentov o vražde prezidenta Johna F. Kennedyho v novembri 1963 vyvolala novú vlnu záujmu. Prezident USA Donald Trump sa k téme vyjadril v rozhovore s Clayom Travisom, zakladateľom magazínu Outkick, počas letu na palube Air Force One.
Trump uviedol, že verí oficiálnej verzii, ktorá pripisuje vinu Leeovi Harveyovi Oswaldovi. Napriek tomu pripustil možnosť, že Oswald nejednal sám.
"Vždy som si myslel, že bol osamelý strelec, ale samozrejme, mohol mu
niekto pomáhať?" povedal Trump.
Oficiálne stanovisko ministerstva spravodlivosti tvrdí, že Oswald konal samostatne, keď 22. novembra 1963 vystrelil zo šiesteho poschodia Texas School
Book Depository a zabil prezidenta Kennedyho. Oswald však pred svojou smrťou
vyhlásil, že bol len "obetný baránok", čo dalo vznik viacerým
konšpiračným teóriám. Tie zahŕňajú možnosť zapojenia mafie, CIA, Fidela Castra
alebo Sovietskeho zväzu.
Historickí nadšenci sa v posledných dňoch ponorili do tisícok strán novo zverejnených vládnych záznamov. Namiesto prelomových odhalení však dokumenty obsahovali prevažne informácie o amerických špionážnych operáciách v 60. rokoch. Mnoho z týchto materiálov bolo už skôr sprístupnených, ale s redakčne vymazanými menami agentov a detailami operácií.
Národná archivárska a záznamová správa USA zverejnila viac ako 63 000 strán dokumentov na základe exekutívneho nariadenia Donalda Trumpa. Pôvodne mal byť všetok materiál o atentáte zverejnený do roku 2017, no niektoré dokumenty ostali tajné z dôvodu národnej bezpečnosti.
Atentát na Kennedyho v Dallase viedol k okamžitej reakcii polície, ktorá zatkla Oswalda. Ten bol neskôr zavraždený Jackom Rubym počas živého televízneho vysielania pri presune do inej väznice.
Nové zverejnenie dokumentov opäť oživilo konšpiračné teórie. Odborníci však tvrdia, že zatiaľ nenarazili na nič, čo by vyvracalo teóriu o osamelom strelcovi. "Honba za pravdou bude pokračovať navždy, podozrivé okolnosti sa nikdy nestratia," povedal Philip Shenon, autor knihy o Kennedyho atentáte.
Podľa odhadov má federálna vláda stále v archívoch približne 3 700 neodtajnených dokumentov. Trumpov exekutívny príkaz taktiež požadoval zverejnenie záznamov súvisiacich s vraždami Roberta F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga Jr. v roku 1968.
Napriek nadšeniu niektorých historikov mnohí vyjadrili frustráciu nad tým, že sú dokumenty zverejňované chaoticky. "Počuli sme správy o právnikoch pracujúcich cez noc, a to sa odráža na kvalite zverejňovania - je v tom priveľa neporiadku," povedal Larry Sabato, autor knihy The Kennedy Half-Century.
Hoci teda dokumenty neodhalili nič revolučné, udržiavajú pozornosť verejnosti na jednom z najzáhadnejších momentov amerických dejín.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies