BRATISLAVA - Prípadné obmedzenie obehu jedno a dvojcentových mincí by výrazne znížilo náklady na emisiu, distribúciu a obeh mincí. Dopady na domácnosti zo zaokrúhľovania platieb by v najpravdepodobnejšom prípade boli 0,5 až jeden cent mesačne. Obzvlášť u skupiny najzraniteľnejších spotrebiteľov s nízkym príjmom, ktorí nakupujú menej často, podľa analytikov centrálnej banky platí, že by na nich nemalo zavedenie zaokrúhľovania cien žiaden pozorovateľný dopad.
Problematika postupnej eliminácie mincí nízkej hodnoty z obehu je na Slovensku doposiaľ len predmetom diskusie. No v niektorých krajinách eurozóny sa postupné obmedzovanie najnižších centových mincí už stalo skutočnosťou.
"Otázkou zostáva, či sa takým istým smerom uberie aj Slovensko," uvádza sa v analytickom komentári národnej banky.
Mince nízkej hodnoty, teda jednocentovky, dvojcentovky a päťcentovky, tvoria takmer 80 % mincí v obehu v rámci eurozóny. Na Slovensku je podiel mincí nízkej hodnoty približne 66 %, pričom ak by sa vzali do úvahy len jednocentovky a dvojcentovky, bol by ten podiel 55 %. Výroba a cirkulácia týchto drobných mincí je pritom v pomere k ich hodnote značne nákladná.
Viaceré štáty preto zaviedli zaokrúhľovanie cien na najbližšiu hodnotu, ktorú je možné zaplatiť päťcentovkami. Takéto zaokrúhľovanie pritom ponecháva v platnosti i jedno a dvojcentové mince, tie sa však kvôli zaokrúhleným cenám veľmi nevyužívajú, zaokrúhľuje sa až celková suma za nákup a nie jednotlivé položky a aplikuje sa výlučne pri platbe v hotovosti. Tento systém, inšpirovaný systémom zavedeným v sedemdesiatych rokoch vo Švédsku, je populárny na verejnosti aj v maloobchode, kde môže podľa analytikov priniesť zníženie nákladov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies