Od popravy irackého exprezidenta Saddáma Husajna uplynie desať rokov

Niekdajší iracký vodca Saddám Husajn Abd al-Madžíd at-Tikrítí sa narodil 28. apríla 1937 v pastierskej rodine v dedinke Awdžá v irackom Tikríte.

Svojho otca, ktorý rodinu opustil ešte pred jeho narodením, nepoznal. Z veľkej časti sa o neho staral strýko, príbuzný z matkinej strany. Po maturite na národne orientovanej škole v Bagdade začal Saddám Husajn študovať právo, v roku 1957 však štúdium zanechal.

V roku 1955 sa začal v Bagdade aktívne angažovať v politike a vstúpil do Socialistickej strany arabskej obrody (Hizb al-baas al-Arabí al-ištirákí, skrátene Baas), ktorú pomáhal budovať aj v ilegalite.

Bol účastníkom atentátu na irackého generála Abdala Karíma Kásima, podarilo sa mu však ujsť do Sýrie a odtiaľ do Káhiry. Do Bagdadu sa vrátil v roku 1963 a ujal sa postu asistenta šéfa strany Baas.

V roku 1968 sa strana po štátnom prevrate dostala k moci pod vedením generála Ahmada Hasana Bakra a jeho vzdialený synovec Saddám Husajn sa stal podpredsedom Rady revolučného velenia a viceprezidentom Iraku.

V roku 1970 sa zúčastnil rokovaní so separatistickými kurdskými vodcami a poskytol im autonómiu. Podpísaná zmluva sa však nenapĺňala, konflikt s Kurdmi postupne akceleroval. Saddám Husajn dal tiež deportovať tisícky šiitov iránskeho pôvodu.

Štát v tomto období prevzal ropné bohatstvo krajiny, aby sa z Iraku mohla stať ekonomická i vojenská veľmoc Blízkeho východu. Presadil aj množstvo sociálnych zmien, medzi inými bezplatnú lekársku starostlivosť, rozvoj školstva, podporu rodín padlých vojakov, zavedenie elektrickej energie do miest i vidieckych oblastí, stavbu ciest a pozemkovú reformu. V roku 1973 bol Saddám Husajn vymenovaný do funkcie generála irackých ozbrojených síl.

V roku 1979 prinútil generála Bakra odstúpiť z funkcie; v čistkách popravili stovky členov strany Baas a dôstojníkov. Až do roku 2003 stál Husajn na čele krajiny ako prezident a tiež ako iracký premiér.

Vytvoril legislatívny systém podľa vzoru západného sveta a umožnil ženám angažovať sa v politike a vo verejnom živote. Husajnovým snom bolo vytvorenie federácie arabských štátov pod hegemóniou Iraku. Svoju krajinu, zmietanú neutíchajúcimi náboženskými a etnickými konfliktami, voviedol do niekoľkých vojen - predovšetkým do iránsko-irackej (1980-88).

V roku 1990 sa začala invázia Iraku do Kuvajtu, ale vojna v Perzskom zálive trvala krátko (1990-91), koalícia pod vedením amerických jednotiek prinútila Irak stiahnuť sa.

V marci 2003 začali americké jednotky ofenzívu proti Iraku, iracká armáda vzdorovala tri týždne a Bagdad padol. Saddám Husajn sa ukrýval na severe krajiny, v blízkosti svojho rodiska, kde ho americké jednotky zadržali 13. decembra 2003 v podzemnom úkryte v dedine Daúr, južne od Tikrítu. Obaja jeho synovia zahynuli ešte v júli 2003 pri prestrelke s Američanmi.

Proces so Saddámom Husajnom a ďalšími siedmimi vysokými irackými funkcionármi sa začal 19. októbra 2005. Iracký špeciálny súd Saddáma Husajna 5. novembra 2006 odsúdil za zločiny proti ľudskosti na trest smrti obesením. Saddámovo odvolanie bolo 26. decembra toho roku zamietnuté a trest smrti potvrdený s tým, že už neexistovala možnosť odvolať sa a popravu mali vykonať do 30 dní od tohto dátumu.

Bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna 30. decembra 2006 popravili obesením. Pochovali ho nasledujúci deň na rodinnom cintoríne v dedinke Awdžá neďaleko Tikrítu, kde ležia aj jeho synovia Udaj a Kusaj.