Už je to viac ako osem a pol roka, odkedy videla svoje deti, a viac ako rok nepočula ich hlasy. To všetko symbolizuje, čo prežila na ceste k naplneniu svojich túžob. Preto pre nás, ktorí vieme, že Nobelova cena za mier jej pomôže dosiahnuť jej ciele, je tento deň požehnaný.
"Nobelová mierová ceny za rok 2023 bola udelená väznenej iránskej aktivistke Narges Mohammadi za "jej boj proti utláčaniu žien v Iráne a za jej snahu o podporu ľudských práv a slobody pre všetkých," oznámil Nórsky Nobelov výbor v Oslu v piatok.
Mohammadi, 51, bola odsúdená na viac ako 30 rokov väzenia a bol mu zakázaný kontakt s manželom a deťmi. Jej meno sa stalo synonymom boja za ľudské práva v Iráne, kde vlani vypukli celonárodné protesty po smrti Mahsy Amini. Amini bola 22-ročná žena, ktorú zadržala notorická morálna polícia režimu. Udelením ceny Mohammadi Nobelov výbor uviedol, že "uznáva státisíce ľudí, ktorí v uplynulom roku demonštrovali proti politikám teokratických režimov diskriminácie a útlaku voči ženám."
"Jej odvážny boj priniesol obrovské osobné problémy. Celkovo ju režim zatkol 13-krát, odsúdil 5-krát a odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 31 rokov a 154 rán bičom," povedala predsedníčka Nórskeho Nobelovho výboru Berit Reiss-Andersen na oznámení ceny.
"Pani Mohammadi je stále vo väzení, počas toho ako vám tu rozprávam," dodala Reiss-Andersen.
"V stanovisku pre CNN vyjadrila rodina pani Mohammadiovej vďaku výboru za ich pozornosť voči "utláčaným ľuďom Iránu".
"Hoci roky jej absencie nikdy nebudú pre nás nahradené, realitou je, že česť rozpoznať Nargesiné snahy o mier je zdrojom útechy pre naše neopísateľné utrpenie," uviedla rodina.
"Už je to viac ako osem a pol roka, odkedy videla svoje deti, a viac ako rok nepočula ich hlasy. To všetko symbolizuje, čo prežila na ceste k naplneniu svojich túžob. Preto pre nás, ktorí vieme, že Nobelova cena za mier jej pomôže dosiahnuť jej ciele, je tento deň požehnaný."
Ani temné cely slávneho väzenia Evin v Teheráne nezlomili silný hlas pani Mohammadiovej.
V zvukovej nahrávke z vnútra väzenia, ktorú CNN zdieľala pred piatkovým oznámením, ju možno počuť, ako vodí heslá "žena, život, sloboda" - heslo povstania, ktoré vzniklo po smrti Amini minulý rok. Amini bola zatknutá za údajné nesprávne nosenie šatky.
Nahrávku prerušuje krátka automatizovaná správa - "Toto je hovor z väzenia Evin" - a ženy spievajú farsi verziu piesne "Bella Ciao", talianskej ľudovej piesne z 19. storočia, ktorá sa stala hymnou odporu proti fašizmu a bola prijatá iránskym hnutím za slobodu.
"Toto obdobie bolo a stále je obdobím najväčšieho protestu v tomto väzení," povedala pani Mohammadiová CNN vo svojich písomných odpovediach na otázky podané prostredníctvom sprostredkovateľov.
Mohammadi bola jednou z 351 kandidátov na tento rok - druhý najvyšší počet v histórii Nobelových cien. Stala sa 19. ženou, ktorá získala túto cenu počas viac ako 120 rokov jej existencie.
Oleksandra Matviichuk, ukrajinská právnička pre ľudské práva, ktorá získala Nobelovu mierovú cenu v roku 2022, chválila rozhodnutie výboru udeliť cenu Narges Mohammadi.
"Žijeme v veľmi prepojenom svete. V tejto chvíli bojujú ľudia v Iráne o slobodu. Naša budúcnosť závisí od ich úspechu," napísala Matviichuk na sociálnej mediálnej platforme X, predtým známej ako Twitter.
Na piatkovej tlačovej konferencii pri oznámení ceny povedala Reiss-Andersen: "Iba pri prijatí rovnakých práv pre všetkých môže svet dosiahnuť bratstvo medzi národmi, ktoré Alfred Nobel usiloval o podporu."
"Udelenie ceny Narges Mohammadi nadväzuje na dlhú tradíciu, v rámci ktorej Nórsky Nobelov výbor udelil Nobelovu mierovú cenu tým, ktorí pracujú na posilnení sociálnej spravodlivosti, ľudských práv a demokracie. Tieto sú dôležité predpoklady pre trvalý mier," dodala.
Henrik Urdal, riaditeľ Oslovského inštitútu pre výskum mieru, opísal Mohammadiho víťazstvo ako "nesmierne úspech pre práva žien v Iráne."
"Ženy v krajine bojujú za rovnosť a slobodu už generácie, a smrť Mahsy Amini sa stala katalyzátorom proti útlaku a násiliu," povedal Urdal v stanovisku pre CNN.
"Laureátka dnešného dňa, nespravodlivo väznená v Teheráne, posiela mocný odkaz vodcom Iránu, že práva žien sú fundamentálne na celom svete," dodal.
Uznanie Narges Mohammadi prichádza po roku veľkých zmien v Iráne, ktoré iniciovala smrť Mahsy Amini a ktoré sa rozšírili do celonárodných protestov trvajúcich mesiace. Reiss-Andersen opísala túto nepokojnosť ako "najväčšie politické demonštrácie proti teokratickému režimu Iránu od jeho nástupu k moci v roku 1979."
Stretli sa s brutálnym zásahom vlády. "Zabitých bolo viac ako 500 demonštrantov. Tisícky boli zranené, vrátane mnohých, ktorí boli oslepení gumovými guľôčkami strieľanými políciou. Aspoň 20-tisícľudí bolo zatknutých a držaných vo väzbe," povedala Reiss-Andersen.
Minulý mesiac uplynula jedným rokom od smrti Mahsy Amini. Video získané CNN ukazuje ďalšie demonštrácie v niekoľkých mestách v Iráne, vrátane hlavného mesta Teherán, Mashad, Ahvaz, Lahijan, Arak a kurdského mesta Senandaj.
Mnohí z demonštrantov kričali "Žena, život, sloboda" a iní skandovali heslá proti iránskemu veľkému vodcovi Ali Khameneimu.
Mohammadi, ktorá v 90. rokoch študovala fyziku na Medzinárodnej univerzite Imam Khomeini, na začiatku pracovala ako inžinierka a písala do reformistických íránskych novín, ako uviedla Berit Reiss-Andersen na piatkovej tlačovej konferencii.
V roku 2003 sa pridala k organizácii Obrancovia ľudských práv v Iráne, ktorú založila laureátka Nobelovej mierovej ceny Shirin Ebadi.
Mohammadi bola po prvýkrát zatknutá v roku 2011 a čiastočne odsúdená kvôli svojmu členstvu v organizácii Obrancovia ľudských práv. Po prepustení na kauciu o dva roky neskôr začala Mohammadi kampaň proti trestu smrti.
"Irán dlhodobo patril medzi krajiny, ktoré každoročne popravujú najväčšie percento svojich obyvateľov," uznala komisia. Od januára minulého roku bolo v krajine popravených viac ako 860 väzňov.
Mohammadi bola zatknutá a odsúdená znovu v roku 2015 za svoju aktivitu proti trestu smrti. No jej práca pokračovala zvnútra väzenia Evin, keď začala bojovať proti porušovaniu ľudských práv politických väzňov.
CNN spravila minulý rok správu o tom, ako íránske bezpečnostné sily používali znásilnenie na potlačenie protestov, ktoré vypukli po smrti Amini.
S obmedzeným prístupom médií v Iráne sa CNN presunula do oblasti blízko hranice s Iránom v Iraku, kde interviewovala svedkov, ktorí krajnu opustili, a overovala správy od preživších a zdrojov, čo i z vnútra a zvonku Iránu, aby potvrdila viaceré správy o sexuálnom násilí voči demonštrantom.
Jedna kurdská Íranka, ktorú CNN volá pre jej bezpečnosť Hana, tvrdí, že svedčila o sexuálnom násilí, ktoré bola pri zadržaní svedkom a utrpela. "Boli tu dievčatá, ktoré boli sexuálne napadnuté a potom prevezené do iných miest," povedala.
Íránski úradníci neodpovedali na žiadosť CNN o komentár k týmto údajným zneužitiam.
Od výročia smrti Amini pokračuje Irán v tvrdom zásahu proti právam žien. V septembri schválil jeho parlament drakonický nový zákon, ktorý ukladá oveľa tvrdšie tresty ženám, ktoré porušia zákony o šatke. Tento takzvaný "zákon o šatke", ktorý bude v platnosti počas trojročného skúšobného obdobia, stanovuje rôzne predpisy ohľadom obliekania, pri porušení ktorých môže hroziť až 10 rokov väzenia.
Odborníci OSN uviedli, že nový zákon by mohol predstavovať "rodový apartheid".
"Úrady sa zdajú riadiť systematickou diskrimináciou s cieľom potlačiť ženy a dievčatá do totálnej poslušnosti," vyhlásili odborníci vo vyhlásení.
Prekladtextu cnn
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies