Od vzniku Matice slovenskej uplynie 160 rokov

Národná kultúrna inštitúcia vznikla pred 160 rokmi. Zakladajúci členovia Matice slovenskej sa už v roku 1863 dohodli na jej dôležitosti a hlavnom zameraní. Už pri založení tejto, najmä pre slovenský národ veľmi dôležitej verejnej inštitúcie sa kompetentní zasadzovali o rozvoj kultúry, literatúry a nezanedbateľná nebola ani vydavateľská činnosť. Aj s jej pomocou mohli zakladatelia a sympatizanti Matice slovenskej vo verejnosti šíriť osvetu, prehlbovať lásku a úctu k vlasti a svojmu národu. Medzi známych aktérov matičného obdobia patrili známi spisovatelia, poeti i novinári-Karol Kuzmány, Ladislav Novomeský, Štefan Moyzes, Pavol Országh Hviezdoslav i Vladimír Mináč...Tento rok si opäť pripomenieme ich záslužnú činnosť a vznik Matice slovenskej. Kroky našich vládnych činiteľov a členov zahraničných hostí poputujú do Martina.

Od konania zakladajúceho valného zhromaždenia Matice slovenskej uplynie v piatok 4. augusta 2023 už 160 rokov. Založenie Matice slovenskej sa v SR na základe zákona Národnej rady (NR) SR z októbra 1993 pripomína ako pamätný deň - Deň Matice slovenskej. Predchodcom Matice slovenskej ako slovenskej celonárodnej inštitúcie bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Mikuláši a svoju činnosť rozvíjal do roku 1848. Vzniku Matice slovenskej predchádzalo Memorandum národa slovenského, ktoré predstavitelia slovenského národa prijali v Martine v dňoch 6. a 7. júna 1861. Aj táto udalosť sa v SR pripomína ako pamätný deň - Výročie Memoranda národa slovenského.

V prijatom memorande bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý v auguste 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy Matice slovenskej. Stanovy cisár František Jozef I. schválil 21. augusta 1862. O necelý rok, 4. augusta 1863, v rámci osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, sa v Martine uskutočnilo zakladajúce valné zhromaždenie Matice slovenskej. Podľa záznamov z kroník sa v centre Turca zišlo okolo 5000 slovenských národovcov, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku.

Zhromaždenie otvoril predseda Dočasného výboru Matice slovenskej Ján Francisci, ktorý predniesol správu o činnosti Dočasného výboru od jeho ustanovenia. Zhromaždeniu predložil vyzbieraných 94 000 zlatých, potrebných na chod Matice slovenskej a potvrdený originál stanov, ktorý podľa návrhu Jozefa Božetecha Klemensa vyšila Francisciho manželka. Po prednesení Francisciho správy zhromaždenie zvolilo za prvého predsedu Matice slovenskej banskobystrického katolíckeho biskupa Štefana Moyzesa a za prvého podpredsedu Karola Kuzmányho, ktorý bol evanjelický farár a superintendent Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Obaja tak symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.

V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku. Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až prišlo po 12 rokoch činnosti v roku 1875 k jej zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej obnovili až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.