Od začiatku roka platia pre firmy aj daňové licencie

Vyplýva to z novely zákona o dani z príjmov, ktorá okrem iného tieto zmeny prináša. Po prvýkrát sa budú licencie platiť v daňovom priznaní v roku 2015 za zdaňovacie obdobie roka 2014. Vládny kabinet prezentoval zavedenie inštitútu licencií pri predstavení rozpočtu na rok 2014, a to ešte v októbri predchádzajúceho roka. Hlavným dôvodom, prečo sa vláda rozhodla využiť tento nástroj, je podľa ministerstva financií vývoj daňových povinností obchodných spoločností v posledných rokoch.

Daňovú licenciu bude platiť daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako stanovená výška licencie. Znamená to teda, že ide o minimálnu výšku dane, ktorú bude daňovník povinný zaplatiť, a to aj v prípade vykázania daňovej straty. Od platenia licencie budú v prvom roku oslobodené novovzniknuté spoločnosti. Subjekty si však budú môcť zaplatenú daňovú licenciu započítať, a to v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, ale len vo výške, ktorá presahuje daňovú licenciu. Výška daňovej licencie, ktorú takto bude možné započítať, teda bude závisieť od kladného rozdielu daňovej licencie a daňovej povinnosti. 

Celkovo ministerstvo financií zavádza pre daňové licencie tri sadzby. Neplatcovia dane z pridanej hodnoty (DPH) s tržbami do 500 tis. eur budú platiť daňovú licenciu vo výške 480 eur, platcovia DPH s tržbami do 500 tis. eur budú platiť licenciu vo výške 960 eur a všetky subjekty s tržbami nad pol milióna eur budú platiť licenciu vo výške 2 880 eur. 

Ministerstvo financií ešte v októbri očakávalo z daňových licencií príjem do štátneho rozpočtu vo výške 122 mil. eur. V novembri však následne svoj odhad znížilo o 10 mil. eur, pretože rezort financií pôvodne predpokladal priemernú výšku licencie 1 000 eur. Ako ďalej informovalo ministerstvo, až 25 % spoločností nezaplatilo za uplynulé štyri roky na daniach ani euro. Od roku 2006 vzrástol podľa rezortu financií počet firiem s nulovou daňou takmer o 40 tis. subjektov, a to z 52 tis. na 92 tis. subjektov. Najviac firiem s nulovými daňami, a to 79 %, pôsobí v oblasti ubytovania a stravovania. Daň z príjmu podľa ministerstva neplatí približne 60 % právnických osôb. 

Opozícia okrem samotného zavádzania nových daní kritizovala aj spôsob, akým vláda zmeny v daňovej oblasti zaviedla. Ministerstvo financií totiž do parlamentu predložilo pomerne krátky zákon, ktorý spomínané zmeny neupravoval. Novela zákona o dani z príjmov však bola následne rozšírená o desiatky pozmeňujúcich návrhov. Vláda Roberta Fica tak podľa opozície obišla štandardný legislatívny proces. Opozičný poslanec Ivan Štefanec označil zavedenie daňových licencií za absurdné, Daniel Lipšic zase vládu pre ich zavedeniu označil za hrobára pracovných miest.