Odkedy na svet zaklopal koronavírus, ľudstvo sa vzpiera, bojuje a hľadá únik možným aj nemožným spôsobom, ale zakaždým sa znovu presviedča, že mu akosi nestačí. Väčšina neočakávala, že lockdownom oslávi koniec roka, a predsa je čas adventu okorenený smútkom, zmätkom a akýmsi čudným strachom, čo sa nepozorovane plazí ako had z mysle do srdca.
Otázka teda znie, ako to celé zvládnuť, ako si zachovať človečinu a ako nestratiť zdravý úsudok a cit, bez ktorého sa vnútro môže ľahko zmeniť na kameň.
Pravidlá prežitia
1. Pamätaj, aký je Boh
Kedysi žil Jákob, muž, ktorý narobil priveľa zlého, rozvrátil rodinu a zašlo to natoľko ďaleko, že bol nútený opustiť domov. Blúdil a blúdil, celkom opustený, stratený a odsúdený na počúvanie hlasu viny, neistoty a kadečoho iného. Tak si teda ľahol na zem, pričom mu ako vankúš poslúžil chladný kameň. Bolo to srdcervúce, až kým sa neozval Boh. Stačila Jeho prítomnosť a z opustenej zeme sa stala zem svätá a kameň sa razom premenil na oltár. Myslíme si, že v lockdowne nie je možnosť zažiť dobré, avšak mýlime sa. Boh si poradí s čímkoľvek, aj v izolácii sa prejaví Jeho nadprirodzená láskavosť. Stačí si spomenúť na Jákoba, on by to potvrdil najlepšie.
2. Nezabudni na vitamíny
Aké vitamíny sú vhodné pre telo, aby neochabovalo a získalo odolnosť, vie zrejme už jedinec malý aj veľký, ale netreba podceňovať ani dušu. Aj ona, hoc je neviditeľná, potrebuje dostať niečo, vďaka čomu sa vzpruží.
Odporúčam teda Bibliu, modlitbu, udržiavanie kontaktu s blízkymi i vzdialenými (veď možností je viac ako dosť i bez osobného stretnutia), odpočinok a odpustenie, ktoré hneď a zaraz odbremení od hnevu a srdce bude ľahké ako pierko.
3. Staraj sa i o telo
Keď je nálada poklesnutá, zvyšuje sa nechuť k jedlu. V nijakom prípade ale nie je správne prestať siahať po strave, pretože, ako je už dávno zrejmé, s plnším žalúdkom sa kráča aj po temných miestach oveľa odvážnejšie.
4. Prehováraj sám k sebe
Nikto nepohrdne povzbudením, či je vo forme peknej esemesky, milého slova povedaného počas telefonického rozhovoru alebo kázne v rámci nedeľnej bohoslužby. Všetko sú to veci nanajvýš príjemné a užitočné, ale občas netreba čakať, a akonáhle si depresia vynucuje pozornosť, je nutné odpovedať.
Podobný prístup zaujal i kráľ Dávid, ktorý v tiesni sám k sebe prehováral: „Prečo si vo mne taká smutná, duša? Len čakaj na Boha, ešte Mu budeš ďakovať!" Nielenže sa potešil, ale dodal si i nádej, a to je v období, v ktorom sa síce neradi, no bezpochyby nachádzame, viac ako potrebné. Nádej je liek s okamžitým účinkom, zneškodní negativizmus a vymetie nepokoj až do poslednej omrvinky.
5. Urob opatrenia
V časoch dávno minulých, keď boli boje neodmysliteľnou súčasťou týždňov a rokov, museli ľudia pristupovať zodpovedne a vytvoriť si taktiku. Kto sa chopí zbrane a kto nie, kto bude na akej pozícii, ach, bolo nutné rozhodovať sa, a to rýchlo a rozumne. Bitka, uprostred ktorej sme my v dnešku, sa predovšetkým odohráva v mysli. Myšlienky medzi sebou vzájomne súperia, snažia sa jedna druhú predbehnúť a sú neodbytné.
Zdá sa, akoby proti nim nebola nijaká sila, čo by aspoň na chvíľu uľavila, ale opak je pravdou. Je potrebné si vyrobiť bojový plán, ako čo najviac odohnať úzkosť. Pokiaľ niekomu zvyšuje tep prezeranie si príspevkov na sociálnej sieti, nech tak nerobí. Ak zasa inému prekáža iniciovať nekonečné diskusie o pandémii, nech hovorí o inom a sústreďuje sa na niečo zmysluplnejšie.
Dôležité je nebyť pasívny a zaujať postoj hodný bojovníka. Veď koniec-koncov, aké by bolo smiešne, ak by panovník v prípade útoku nepriateľa nepohol ani prstom na záchranu svojho ľudu.
6. Nemusíš mať pravdu
Ukazuje sa, ako keby najväčší problém spočíval v tom, kto má pravdu. Iste, radi máme pravý, a nie ľavý názor, a ešte radšej o jeho správnosti presviedčame i ďalšie ochotné uši.
Raz sa ale pozemská cesta skončí, nastane deň, keď sa človek pozrie na tvár Boha a bude musieť odpovedať.
A on sa určite nespýta: „Tak čo, dieťa, dostatočne si sa hádal, a dosť nahlas si vyjadroval svoje myšlienky?" Nie, v skutočnosti ho bude zaujímať, ako sa hospodárilo so životom, ako kto využíval zverené dary a talenty a či sa múdro zaobchádzalo s časom.
7. Nechaj sa preskúmať
Lockdown síce celkom nezastavil činnosť, i naďalej pokračujeme vo vykonávaní zamestnaní a v každodennom žití, ale celkom iste všetko o niečo viac spomalil. Našou úlohou je vziať si ponúknutú možnosť a buď ho stráviť s jedom na duši, alebo sa pokúsiť uchmatnúť si aj kúsok pozitívneho.
Lockdown totiž môže poslúžiť na to, aby sme sa nechali Bohom preskúmať a presvetliť tie skryté časti, ktoré doposiaľ ostávali zahalené v temnote. Možno je čas nechať si uzdraviť starý bôľ, možno je konečne príležitosť na nájdenie svojho poslania, možno...
8. Spoľahni sa
Čo sa budúcnosti týka, je neistá. Nikto nevie, ako dlho bude zápas s ochorením prebiehať, netuší sa, kto si udrží prácu a kto, naopak, bude prepustený. Napokon nedokážeme ani odhadnúť, čo sa udeje o hodinu, tak ako by sme mohli predvídať, ako sa vyfarbí ďalší rok? Našťastie, aj v záplave pochybností sa nájde pravda, na ktorú sa smieme upnúť, a to bez ohľadu na čokoľvek, čo budúcnosť prinesie.
Najdôležitejšie je, že Boh neopustí, prevedie cez vody, ponesie cez rieky, bude sprevádzať aj v ohni. Jednoducho, aj keby sa zem vychýlila a všetci sa zbláznili, On nenechá v osamelosti a zaistí bezpečie i uprostred nebezpečenstva.
Možno vás zaujme: Zvláštnosti života alebo o tom, že Kennedy možno nemusel zomrieť
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies