Bolo to takto. V jednu nedeľu sa vyobliekal a vychystal sa na bohoslužby. Tešil sa, že ako kazateľ veriacim predostrie naozaj dôležitú tému o odpustení. Biblia má v tom predsa jasno, že odpúšťať treba, však?
Ako si tak išiel, tak ho jeden pán ošpliechal autom a vtedy sa jeho starostlivo upravené šatstvo aj obuv zašpinili. Mali ste ho vidieť, ako veľmi soptil! Ach, to vám veru bolo. Niežeby bol úplne vulgárny, ale nadával a rozčuľoval sa.
Až neskôr si uvedomil, aké to bolo celé smiešne a zvláštne. Predstavte si to, on mal kázať o odpustení a sám nedokázal odpustiť a prepadol hnevu. Odvtedy si dáva na svoje počínanie pozor, lebo vie, že keď niečo čítal v Biblii, to ešte neznamená, že má vyhraté. Potrebuje to predovšetkým prakticky žiť. Potrebuje, aby sa slovo stalo skutkom a vtedy to má zmysel.
V jednu chvíľu ju prepadli úzkostné stavy. Nielenže to bolo hrozné, ako keby ju niekto mučil, ale ešte aj pochybnosti sa u nej začali pomaličky šíriť, ako keby ich niekto vypľul a natrúsil do srdca. Pochybovala, či ju ozaj Boh miluje. Vari sa skutočne môže spoľahnúť, že je s ňou?
Ako to vo svojom vnútri celé preberala, zasvietil jej jeden verš.
„A tým, ktorí Boha prijali, dal moc, aby sa stali deťmi Božími.“
Áno, to bolo ono. Presne toto ju utíšilo. Lenže, ak by si nebola spomenula na verš, ba čo ešte horšie, ak by ho nebola kedysi čítala, nemohla by ani na základe neho zmeniť svoje zmýšľanie a vyhnať pochybnosti preč. Pripomenulo jej to, aký poklad je v Biblii ukrytý a pevne si zaumienila, že na túto skutočnosť nikdy, ale naozaj nikdy nezabudne.
Pán Ježiš bol síce Boží syn v tele tu na zemi, čiže nezhrešil a dokonalosť ho neopúšťala, ale aj on bol pokúšaný. Preto nám i lepšie rozumie, keď sa nachádzame v slabých chvíľach, kedy by nás taká či onaká žiadosť chcela ovládnuť.
Raz bol na púšti a Biblia hovorí, že za ním prišiel diabol, aby ho pokúšal. Ponúkol mu tri veľmi dobré veci. Napríklad, nech povie kameňom, aby sa z nich stali chleby, a to bolo veľmi aktuálne, lebo vtedy Ježiš prechádzal pôstom a niekoľko dní nejedol. Iste to muselo byť náročné. A ako Boží syn mohol urobiť čokoľvek, aby sa s diablom porátal. On však na každú z ponúk reagoval slovami:
„Napísané je.“
Odvolával sa teda na verše z Biblie, a tak aj zvíťazil. Keď takto jednal on, hoci nevinný, čistý a najvyšší zo všetkých, o čo skôr my, ľudskí, omylní a slabí.
Len si zoberme to samotné pokušenie. Keď mu čelíme, myslíme si, že nad ním nie a nie vyhrať. Lenže Biblia má v tom jasno a pripomína nám, že Boh nám dáva v pokušení silu. Ak ale tieto pravdy neovládame a verše sú nám cudzie, ťažko sa môžeme o niečo oprieť. Pamätajme, Biblia je praktická, nie je to iba dajaká kniha, v ktorej je napätie, kus dobrodružstva, bojov a romantika. Je to kniha života. Je to všetko, čo potrebujeme, aby sme žili dobre.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies