Pandémia sa vďaka diktatúre stala pre Čínu požehnaním. Vzrástla ekonomika a zlepšilo sa jej postavenie vo svete

Čína, ktorá bola hlboko zasiahnutá vírusom začiatkom minulého roka, je jedinou významnou ekonomikou, ktorá sa vrátila k stabilnému rastu. Plán čínskej vlády na prekonanie pandemickej situácie bol odvážny a jednoduchý. Bolo potrebné dať celé mestá do karantény. Čína nátlakom a presviedčaním mobilizovala svoj štát a vodca krajiny Si Ťin-pching to označil ako „ľudovú vojnu“ proti pandémii. Podarilo sa mu zvíťaziť. Úrady v Hebei nasadili svoju vycibrenú stratégiu na testovanie miliónov a izoláciu celých komunít a to všetko s cieľom získať prípady, oficiálne iba desiatky denne u 1,4 miliardy obyvateľov, späť na nulu. Obšírne o tom informoval denník New York Times.

Čínske komunistické úrady potlačili prejav, robili čistku od odlišných názorov a zabili akúkoľvek predstavu o slobode alebo mobilite jednotlivcov, čo je síce v každej demokratickej spoločnosti odporné a neprijateľné, ale bolo to účinné na porazenie pandémie. Komunistická strana ovláda nielen vládu a štátne podniky, ale aj súkromné ​​podniky a osobný život ľudí, pričom uprednostňuje kolektívne dobro pred individuálnymi záujmami.

Diktatúra a drastické opatrenia

Nastala absolútna diktatúra. Štátna rada nariadila provinciám a mestám, aby zriadili 24-hodinové veliteľské centrá, ktorých zodpovední úradníci sú zodpovední za ich výkon. Vyzvala na otvorenie dostatočného počtu karanténnych centier nielen na umiestnenie ľudí do 12 hodín od pozitívneho testu, ale aj na prísnu izoláciu stoviek úzkych kontaktov pre každý pozitívny prípad.

Súčasne mali pracovníkov, ktorí pomáhali robiť nákup pre ľudí z uzavretých oblastí. "Ak potrebujú ísť nakupovať lieky alebo zeleninu, urobíme to pre nich," uviedol Zhou Xiaosen, člen strany v dedine mimo Shijiazhuang, mesta s 11 miliónmi ľudí. Vláda vraj napriek diktatúre apeluje na hmotné záujmy, ako aj na zmysel pre vlastenectvo, povinnosť a obetavosť.

No aj tak dochádzalo k drastickým opatreniam. Obyvatelia čínskeho mesta Tonghua na severovýchode Číny sa sťažovali, že keď úradníci náhle uvalili blokádu bez dostatočných príprav na zásobovanie potravinami a inými potrebami a nejaký dedinčan sa pokúsil utiecť z karantény, aby si kúpil krabičku cigariet, horlivý šéf strany mu prikázal priviazať ho o strom.

Pandémia bola pre Čínu "požehnanie" a získali diplomatický nástroj- vakcíny

Vďaka úspechu v boji s koronavírusom sa Čína mohla dobre, ekonomicky a diplomaticky, presadiť proti Spojeným štátom americkým a ostatným, ktorí sa stále obávajú jej zdanlivo neúprosného rastu. Posilnilo to aj pána Xi, ktorý ponúkol skúsenosti z Číny ako vzor, ​​ktorý majú ostatní nasledovať.

Pokiaľ ide o vývoj vakcín, vláda ponúkla priestor, pôžičky a dotácie pre nové továrne na ich výrobu, spolu s rýchlym schvaľovaním. Dve čínske vakcíny sa vyrábajú masovo; ďalšie sú na ceste. Zatiaľ čo vakcíny vykazujú nižšiu mieru účinnosti, záujem prejavilo už 24 krajín, pretože farmaceutické spoločnosti na naliehanie Pekingu sľúbili, že ich dodajú rýchlejšie. "Dokázali sme spojiť všetky zdroje štátu jednej strany," uviedol Carl Minzner, profesor čínskeho práva a politiky na Fordham University. „To samozrejme zahŕňa donucovacie nástroje, povinné obmedzenia mobility pre milióny ľudí, ale aj vysoko efektívne byrokratické nástroje, ktoré sú pre Čínu možno jedinečné.“

Vlani vo februári jeden z najväčších výrobcov vakcín v krajine, spoločnosť Sinovac Biotech, nebol schopný vyvinúť novú vakcínu. Výkonný riaditeľ spoločnosti Yin Weidong preto požiadal vládu o pomoc. 27. februára sa stretol s Cai Qi, členom čínskeho politbyra a Chen Jiningom, starostom Pekingu a environmentálnym vedcom.

Sinovac dostala všetko potrebné a necelé tri mesiace po stretnutí pána Yina 27. februára Sinovac vytvoril vakcínu, ktorá sa dá testovať na ľuďoch, a postavila obrovskú továreň. Denne produkuje 400 000 vakcín a dúfa, že tento rok vyprodukuje až jednu miliardu.

Očkovacia diplomacia sa stala nástrojom na zmiernenie niektorých prejavov hnevu v súvislosti s prešľapmi Číny. "To je miesto, kam môže Čína vstúpiť a vyzerať ako skutočný záchranca, ako priateľ v núdzi," uviedol Ray Yip, bývalý šéf nadácie Billa a Melindy Gatesovcov v Číne.

Čínske vakcíny síce majú nižšiu mieru účinnosti, úradníci v Brazílii a Turecku sa sťažovali na meškanie, no napriek tomu mnoho krajín, ktoré sa k nim doteraz prihlásili, uznalo, že si nemôžu dovoliť čakať mesiace na tie, ktoré vyrobia Američania alebo Európania.

V januári sa napríklad Srbsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá dostala čínske vakcíny, asi milión dávok od spoločnosti Sinopharm. Prezident krajiny Aleksandr Vučić povedal novinárom, že sa „nebojí chváliť“ vzťahom krajiny s Čínou. "Som na to hrdý a budem investovať čoraz viac nášho času a úsilia do vytvárania a dokonca zlepšovania nášho skvelého vzťahu s čínskym vedením a čínskym ľudom," dodal.

"V skutočnosti s odstupom času a spätným pohľadom vidíme, že systém fungoval z veľkej časti tak, ako Xi Jinping dúfal, že to urobí," povedal Jude Blanchette, výskumník z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone.

Skúsenosti z Číny inšpirovaly rady, ktoré navrhli mnohí odborníci, ale len málo krajín ich nasledovalo: Čím rýchlejšie získate pandémiu pod kontrolou, tým rýchlejšie sa môže ekonomika zotaviť.

Celosvetovo sa investície prepadli o 42 percent, zatiaľ čo v Číne vzrástli o 4 percentá. "Napriek porušeniu ľudských práv bola pandémia z ekonomického hľadiska pre Čínu požehnaním v prestrojení," uviedol zástupca dekana Šanghajského finančného inštitútu Zhu Ning.