Pätina domácností na Slovensku má nevyhovujúce bývanie

V starých budovách zásluhou klimatickej zmeny nastane prehrievanie interiéru, s tým súvisí aj zvyšovanie chladenia v letnom období a tiež budú obmedzené možnosti prirodzeného vetrania, vysvetľuje situáciu Robl. Pripomína, že dnes už na Slovensku existujú predpisy, ktoré hovoria o tom, ako by mala vyzerať energeticky efektívna budova, no podľa jeho slov sa to v praxi neuplatňuje. Nerobí sa to aj preto, lebo existuje "akási prirodzená zotrvačnosť a odpor ľudí k zmene".

"Efektívna budova je taká, ktorá má zateplenie, kvalitné okná, vonkajšie tienenie na oknách, aby sa neprehrieval interiér, má zelenú strechu, mechanické vetranie. To všetko vieme spraviť už teraz," uviedol Robl.

Pripomenul tiež, že ľudia trávia v budovách 90 percent svojho času. Práve preto by sa mal brať ohľad na to, aké efektívne sú, pretože to potom ovplyvňuje aj to, ako sú ľudia zdraví, oddýchnutí, produktívni a tiež koľko platia za energie. "Štúdie, ktoré sa robili v zahraničí, ukázali, že v zdravých kancelárskych budovách majú zamestnanci o 8 až 11 percent vyššiu produktivitu práce," hovorí Robl.

Myslí si, že na to, aby sa stavali energeticky efektívnejšie budovy, potrebujú mať aj samosprávy viac podpory a kompetencií. Taktiež treba podporovať inovácie a dostupnosť lepších techník a prilákať na Slovensko súkromných investorov. "Energeticky efektívne budovy sa musia stať aj strategickou prioritou pre vládu," poznamenal Robl.

Budova, ktorá sa postaví alebo zrekonštruuje dnes, ostane v takom istom stave do roku 2050, uzavrel.