Písať a čítať nevedela, hoci mala 19 rokov

Malý aj veľký
Existujú dva druhy svetov. Ten malý, ktorý tvorí jedno ľudské vnútro a jeho najbližší okruh. Sústreďuje sa okolo rodiny, priateľstva, intímneho vzťahu, zasahuje mesto či dobre známu dedinu. Má svoje hranice a je aj dosť namýšľavý. Malý svet si myslí, že je v skutočnosti obrovský, a že problém, ktorý sa v ňom vyskytne, by nechcel mať nikto iný. Ten veľký svet zahŕňa všetko. Je v ňom schovaná celá planéta, povrch aj to, čo je pod ním. Nemá ani jednu hranicu, je v ňom zima, deje sa tam neprávosť, násilie a umiera sa tak často, až je to nepredstaviteľné.
 

Náraz
Nie je prekvapivé, že keď malý svet narazí do veľkého, otrasie to s ním a základy sa zosypú na nepostavenie. Stáva sa to, keď sa človek ocitá tvárou v tvár silnému príbehu a keď v ňom vníma pád, ale aj povýšenie. Presne takýto účinok má kniha Memoáre v listoch, ktorú napísala Emma Reyes. Je to skutočný príbeh a po jeho dočítaní je len jedna možná reakcia - obdivná.

Tak to bolo
Emma Reyes v sérii listov, ktoré sú spracované do formy príbehu, zachytáva svoj neľahký osud a ponúka tak možnosť nahliadnuť mimo toho, čo je dostupné. Vyrastala v Kolumbii a už jej narodenie bolo predzvesťou ťažkostí. Počali ju ako nemanželské dieťa a podľa toho, čo opisuje a akým smerom sa to všetko zvrtlo, matka nemala ktovieakú schopnosť postarať sa o potomstvo. Našťastie, útechu Emma nachádzala v sestre. V Bogote, ktorá tvorila ich domov, obe dievčatá okúsili neuveriteľnú chudobu. Obklopovala ich izba bez okien, nehovoriac o tom, že chýbala voda aj toaleta. Za to, že také niečo vôbec prežili, môžu ďakovať iba svojej vynaliezavosti. Bez nej by sestry pochovala bieda.

Opustila ich
Neskôr to zašlo tak ďaleko, že ich matka opustila, a tak sa začal pobyt v kláštore. V ňom sa tiesnilo bezmála 150 ďalších sirôt, ktorých spoločnou povinnosťou bolo umývať dlážku, šiť, žehliť, prať, strániť sa diabla a nemať ani poňatia o tom, čo znamená realita.
 

Útek
Devätnásťročná Emma vycítila, že tam nepatrí, a hoci ju trápila negramotnosť a budúcnosť sa nejavila ani dobre, ani isto, aj tak z kláštora utiekla. Ach, a ako dobre, že to urobila! Z ničoty objavila talent, stala sa maliarkou a mohla sa pýšiť priateľstvom nielen s Fridou Kahlo, ale aj s inými intelektuálmi a umelcami, ktorí nadnášali Európu na novú úroveň.
Memoáre v listoch sú literárnym objavom a nemal by ich obísť nikto. Je to dôležitá výpoveď o tom, na čom skutočne záleží a je to súčasne aj facka pre toho, kto sa neustále vyhovára a nie je ochotný risknúť úspech len pre nepekné detstvo či nedostatočné rodinné zázemie.