Poslednou vetou pred smrťou vyjadril svoj postoj k životu

Na poslednom záleží

Niektoré slová sú predurčené na to, aby sa nimi upevňovali vzťahy a zväčšovali putá. Iné človek vyslovuje v nádeji, že obnoví to, čo bolo kedysi živé a vplyvom času či okolností zomrelo alebo sa nejako posunulo do úzadia. Občas sa z úst derie hnev a vtedy sa slovne ukazuje, ako hlboko je niečie vnútro zranené a ako dlho sa to snažilo nevšímať si a nepripustiť to na slobodu.

Nie, ani taká otravná a zavše aj monotónna konverzácia o počasí, nie je márna. Ňou sa dáva najavo, že si dvaja nemajú čo povedať a že jeden pred druhým sa radšej nedostane k slovu nič podstatné či nebodaj také, čo by upriamilo zrak na niečiu zraniteľnosť.

A ako je to s prvým a posledným slovom? Prvé je zahalené rúškom tajomstva, nikto sa nikdy nedozvie, čo sa novorodenec pokúšal dať na známosť prostredníctvom nezrozumiteľného bľabotania. Ale to posledné, na tom záleží. Posledné sa vracia k prvému a odhaľuje všetko, čím sa človek počas života umáral.

Nerozumel tomu
Istý americký kazateľ hlásal slovo z Biblie takmer 40 rokov. Videl toho viac ako dosť - mal priame svedectvo, že Boh má moc uzdraviť, veď jeho manželka bola zázračne vyliečená z rakoviny. Podobná skúsenosť neminula ani jeho dcéru, aj tá okúsila uzdravenie, nehovoriac o tom, že sa modlil za veriacich a tí potom prinášali potvrdenie a s radosťou oznamovali: "Áno, aj my sme boli uzdravení."
On sám však rok čo rok bojoval s vysokým krvným tlakom, čo mu spôsobovalo vznik ďalších fyzických ťažkostí. Nepredstieral, že rozumie tomu, prečo to tak je. Mal toľko otázok, ale odpoveď mu nespadla z neba. Prečo Boh neuzdravil aj jeho?

Posledná noc
V jednu noc sa mu nepodarilo zažmúriť oka. Dovŕšil 77 rokov, mal o čom premýšľať. Zavolal aj jednému zo svojich synov, ten za ním prišiel a spoločne viedli dialóg.

"Prečo je to takto? A čo so všetkým tým utrpením?" pýtal sa syn svojho otca.
Kazateľ mu odpovedal tak ako bývalo jeho zvykom, nevynechal úprimnosť.

"Vieš, nie všetko je mi jasné. Mám veľa otázok. Ale jedno ti môžem povedať s úplnou istotou. Boh je milosrdný a jeho milosť trvá naveky." Len čo to dopovedal, nadýchol sa, ľahol si a zomrel.

Nie, nepopil múdrosť sveta, neodišiel zo zeme s absolútnym porozumením a s pocitom, že rozlúštil hádanku bytia. Nebolo mu odhalené tajomstvo. Napriek tomu sa k smrti priblížil šťastne, lebo vedel, aký je Boh. A na tom poznaní nemohlo nič zmeniť ani to, že človek žije uobklopený neistotou. Na jedno sa totiž spoľahnúť dá, Boh je naozaj milosrdný a jeho milosť potrvá navždy.