Pôst či hladovka – načo nám je dobré nejesť?

Dnes si pojmy ako pôst či čiastočné hladovanie nachádzajú stále pevnejšie miesto v životnom štýle bežných smrteľníkov, stále viac a viac ľudí prichádza na benefity tohto fenoménu. Prečo je tomu tak?

Nie, pôst či hladovanie nie je žiadny moderný fenomén a výdobytok dnešnej doby. Naopak, spomína sa na viacerých miestach v Biblii, 40 dní sa postili Mojžiš aj Ježiš, pôst sa v rôznych formách nachádza aj v ďalších náboženstvách a moderných spirituálnych smeroch. A dnes akoby sa iba vraciame k tomu, čo nám pôvodné pramene ponúkajú ako recept na dobrý život odjakživa.

Ale prečo sa teda postiť? Hovoril to Boh svojim deťom preto, aby sa so záľubou pozeral na ich štíhle vyhladované figúry? Alebo chcel, aby pre neho trpeli, zaslúžili si tak jeho lásku a on im na oplátku za ich hladovanie niečo dal, odmenil ich? Aj keď sa dnes do rôznych podôb hladoviek púšťame zo všelijakých dôvodov, ten pôvodný a podstatný je jeden: otvoriť, rozjasniť, rozšíriť svoj duchovný rozmer a stretnúť sa v tomto tichu a striedmosti s Bohom.

Je isté, a dnes aj vedecky dokázané, že rozumné a nám na telo a životný štýl šité formy postenia a čiastočného hladovania má aj nesporné zdravotné benefity pre naše telo. V roku 2016 japonský vedec Jošinori Ohsumi dostal Nobelovu cenu za objasnenie javu autofágie – procesu, ktorý nastupuje pri hladovaní a spôsobuje, že naše bunky sa počas nejedenia začnú samé od seba obnovovať. Pritom dochádza k rôznym regeneračným a autoregulačným procesom, ktoré môžu naozaj prispieť k zlepšeniu či odstráneniu viacerých diagnóz.

Iní vedci potvrdzujú, že zabudovať si určitý druh pôstu do nášho hektického životného štýlu prispieva k dlhovekosti. Ľudia, ktorí majú vo svojom režime dlhodobo zabudované čiastočné hladovanie (či už poldňové, 24-, 36-hodinové, až po krajné prípady, pri ktorých ste raz či dvakrát do roka 40 dní na vode či ovocných šťavách), majú mladšiu pleť, lepší zrak, kondíciu, imunitu, menšie výkyvy nálady, zostruje sa im myseľ, schopnosť sústrediť sa.

No v skutočnosti, keď Boh svojmu ľudu hovoril o pôste, neprichádzal k nim ako lekár s dietologickou radou. Áno, vedci prišli na to, že čiastočné hladovanie prispieva k jasnejšiemu mysleniu, akémusi očisteniu našej hlavy od balastu, bremien. Práve preto je to akési požehnané obdobie, v ktorom sa vieme lepšie naladiť na to podstatné, odstrihnúť sa od všetkého fyzického, čo nás púta k zemi a zahľadieť sa k nebu. A započuť to, čo sme počuť potrebovali...

V skutočnosti pôst nemusí byť iba od jedla. (Ak naozaj nechcete stoj čo stoj zhodiť desať kíl a vyhladiť si vrásky). Postiť sa máme od toho, čo nás najviac rozptyľuje, zatemňuje mozog, odťahuje od toho duchovného v nás. V niekoho prípade to môžu byť sociálne siete, neustále klebetenie a četovanie s kamošmi, počítačové hry, netflix, alkohol... Ak si dáme tú námahu stíšiť sa a vnímať, čo v našom životnom rozvrhu robí najväčšiu šarapatu a odťahuje nás od tej podstaty, intuícia nás dovedie k správnej odpovedi.

Pôst nám chce dať priestor vyčistiť si hlavu, spomaliť, vyjasniť svoj svet a stretnúť sa v tom priestore s Bohom a jeho vedením. Boh nám pôst nedáva iba ako zdravý životný štýl“, ani ako prostriedok, za ktorý si môžeme kúpiť jeho lásku. Jeho láska je totiž nemenná a stála, bez ohľadu na naše slabosti. Chce len, aby sme sa mu v tej našej slabosti a nedokonalosti vložili do rúk a našli si čas na stíšenie. S prázdnymi rukami, a niekedy aj žalúdkami.

Pre mnohých veriacich ľudí je práve pôst požehnaným obdobím, kedy urobili dôležité rozhodnutia, prišli akoby znenazdajky na dobré riešenia, zbavili sa zbytočných bremien v mysli. Pretože boli ochotní predstúpiť s ničím pred svojho stvoriteľa a načúvať...

Neberte určite postenie či hladovku ako preteky s druhými, koľko toho vydržíte. Ani po fyzickej ani po duchovnej stránke. Pôst nemá byť honba za najkrajšou postavou, dokonalým zdravím a vyriešením všetkých problémov tela, a už vôbec nie nejakým napínaním našich duchovných svalov, že sme lepší, spirituálnejší a vyspelejší ako ten, čo sa postiť nevie. Naopak, postenie je o pokore, odovzdaní sa, potlačení svojich rozháraných myšlienok a miliónov potrieb tela a uznaní, že je tu niečo vyššie, čo nás presahuje. Naše mysle aj telá...