Prečo nečítať bulvár a čo je to vlastne žurnalistika?

Bulvárne média sú zväčša komerčne zacielené na univerzálne masové publikum. V záujme obchodného úspechu rezignujú na dôsledne spravodajské zobrazenie reality.  Poskytujú publiku únikové témy, zamerané skôr negatívne, no nie vždy to tak musí byť.

Ako funguje bulvár?

Pre bulvár je typická akčnosť, zvýraznená dejovosť s prechodom až do dramatickosti. Má výraznú tendenciu prinášať aktuálne, často obyčajné, informácie a podávať ich ako senzácie či škandály.

Syntakticky pracuje s modálnosťou vety. Okrem oznamovacích viet využíva aj vety iného modálneho charakteru, napríklad opytovacia vety, či vety s výkričníkom, ktoré často znejú ako nedokončené.

Neukončenosť výpovede umožňuje bulváru možnosť doplnenia, domyslenia čitateľmi, jednak spresnenie a dodanie informácie v nasledujúcom texte autorom. 

Mediálne informácie tohto typu väčšinou "parazitujú" na niečom šťastí, či nešťastí, ktoré zveličujú. Niekedy umelo vytvárajú senzácie. Zveličujú nepodstatné fakty, čo prenášajú do chytľavých a lákavých nadpisov. Tie zvyknú zavádzať, aby nalákali čo najviac čitateľov. 

Po žurnalistickej stránke bulvár síce ponúka aktuálne informácie, no skresleného charakteru. Ako ste si už mohli všimnúť, kladie veľký dôraz na vizualizáciu, ktorej úlohou je ešte viac upriamiť pozornosť čitateľov. Výkladnou skriňou, či hlavným pútačom sú titulná strana, či fotografia daného periodika, ktorej úlohou je presvedčiť budúceho čitateľa. 

Ako vznikol bulvár?

Tento pojem je známy už veľmi dlho. Pochádza z Paríža. Už v polovici 19. storočia sa v Paríži predávala bulvárna tlač priamo na ulici. No seriózna tlač sa doručovala priamo domov.

Bulvár je súčasťou tlače pre masy, ktorá vznikla na konci 19. storočia.  Bol dôsledkom koncentrácie kapitálu v podnikaní s novinami a vznikajúceho systému tlače. Spája sa dokonca so vznikom Pulitzerovho The New York Worldu (1883) v USA, Schlerlovho Berliner Lokalanzeigeru (1883) v Nemecku, Edwardsovho Matinu (1884) vo Francúzsku a Harmsworthovho Daily Mailu (1896) vo Veľkej Británii.

Svoj najväčší rozmach v historii bulvár dosiahol v čase medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Periodiká totiž bojovali o svojich čitateľov, a tak využívali neseriózne postupy. Po 2. svetovej vojne sa však ľudia začali viacej zaujímať o seriózne informácie, no bulvárna tač naďalej neustupovala. 

Napríklad Murdochov The Sun vo Veľkej Británii sa stal extrémne rýchlo najpredávanejším miestnym denníkom. 

Vedeli ste, že bulvárna tlač sa dokonca rozdeľuje na skupiny? Závisí to od miery využívania senzačných prvkov. Rozdeľuje sa na jemnú a tvrdú bulvárnu tlač. Nie každá masová tlač musí mať bulvárny ráz. Má dokonca svoje synonymum, tým je žltá žurnalistika.

Žltá žurnalistika

Toto označenie sa používalo najmä  v anglosaskomprostredí. Vzniklo na konci 19. storočia, v súvislosti s komiksom Yellow Kid, ktorý pôvodne vychádzal v denníku Josepha Pulitzera New York World.  Komiks sa stal veľmi populárnym, nakoľko výroba žltej farby v novinách bola vtedy veľmi obťažná a drahá. Žltú žurnalistiku charakterizuje orientácia na senzácie, škandály a zločin.

Pouličná bulvárna tlač publikovala najmä polopravdy, nepravdy a výmysly. Čo jej zostalo v podstate do dnešných čias. 

Žurnalistika

Žurnalistika alebo novinárstvo sú odvodené z francúzskeho slova journalisme/ journal, čo znamená denník alebo každodenný.  Je to tvorivá činnosť, ktorá verejne a periodicky šíri aktuálne informácie zväčša pomocou masových oznamovacích prostriedkov. Napríklad prostredníctvom internetu, sociálnch sietí, či periodickej tlače. Žurnalistika je už dnes označená ako veda a vysokoškolský odbor.

Novinári získavajú aktuálne informácie prostredníctvom hovorcov, rozhovorov, reportáží, či vlastného "pátrania". Činnosť novinárov umožňuje verejnú diskusiu, ktorá je základom každého demokratického spolužitia.

Novinári často preberajú dôležitú funkciu kontroly štátnych, spoločenských a ekonomických inštitúcií a osôb. Sú to zväčša investigatívne žurnalistické centrá.

Žurnalistika je dnes veľmi rozmanitá a sprostredkúva rôzne informácie prostredníctvom novín, časopisov, rozhlasu, či televízie. 

Dejiny novinárstva

Dejiny žurnalistiky začali už v staroveku. Už starí Číňania v 2. storočí pred našim letopočtom poznali niečo podobné ako noviny.  Volali sa Ti-pao a informačne sa starali o vládnucu dynastiu. Neboli verejne prístupné, mali utajený charakter. Starovekí rímski úradníci a obchodníci žijúci vo vzdialených provinciách si vydržiavali v Ríme osobitných dopisovateľov, ktorí im posielali informácie. Väčšinou to boli vzdelaní otroci. Bola to akási súkromná korešpondencia vykonávaná čiastočne živnostenským spôsobom.

Žurnalistika sa celé roky zdokonaľovala. Podľa historikov vieme, že už v 15. storočí existovala v Rusku osobitná spravodajská služba. Ruské veľkoknieža, a hlavne cár, disponovali rozsiahlou sieťou spravodajcov, regrutujúcich sa z rôznych verejných predstaviteľov. Ich správy boli časom publikované v tzv. cárskych kurantoch. Spravodajská služba bola jednou z povinností ruských diplomatických zástupcov.

Charles-Louis Havas vytvoril prvú svetovú tlačovú agentúru „Agence des feuilles politiques, correspondance générale“ 22. októbra 1835 . V roku 1880 sa v dennej tlači začala používať fotografia.

V 18. a 19. storočí si politickí lídri uvedomili, akú obrovskú moc majú na obyvateľstvo noviny.  Do konca 19. storočia objavili komerčný potenciál žurnalistiky aj podnikatelia, a tak sa objavili prvé publikácie podobné dnešným denníkom.

V USA Joseph Pulitzer a Randolph Hearst vytvorili veľké denníky určené na masový predaj. Nové vynálezy, ako napríklad telegraf, uľahčili odovzdávanie správ.

V 20-tych rokoch 20. storočia sa zjavili žurnály v kinách, v tom istom desaťročí nasledovali rozhlasové reportáže, v 40-tych rokoch prvé televízne správy a v 90-tych rokoch prvé internetové spravodajstvo.

Pravidlá žurnalistiky

Najvýznamnejším pojmom vo svete žurnalistiky by malo byť jednoduché slovíčko, a tým je pravda. Informácie sprostredúvané novinármi by mali sprostredkúvať pravdu, ktorá by mala byť overená a objektívna. Samozrejme však existujú druhy správ, ktoré umožňujú vyjadriť aj výlučne subjektívny názor.

V každom článku, či informačnej správe musí byť uvedený zdroj informácie, aby informácia nebudila konšpiračný dojem.

Médiá majú etickú zodpovednosť voči občanom a spoločnosti, pretože informácie a komunikácia zohrávajú veľmi významnú úlohu pri formovaní osobných postojov občanov vo vývoji spoločnosti a demokratického života.

Rezolúcia o etike žurnalistiky

Tento oficiálne prijatý dokument hovorí, že "základným princípom etického uvažovania v žurnalistike je to, že sa musí rozlišovať medzi správami a názormi, zabrániť tomu, aby sa oba útvary navzájom plietli".

Správa je informáciou o faktoch a údajoch, kým názor prináša myšlienky, idey, vieru alebo hodnotiace stanovisko zo strany spoločností ovládajúcich médiá, vydavateľov alebo novinárov.

"Vysielané správy musia byť založené na pravdivosti, zaručené vhodnými spôsobmi overenia a dôkazov a nezaujatosti pri podávaní faktov, popisu a rozprávaní. Fámy sa nesmú pliesť so správami. Spravodajské titulky a súhrny musia čo možno najvýstižnejšie vyjadrovať podstatu úvodných faktov a údajov," hovorí rezolúcia.

Názory, ktoré majú formu poznámok k udalostiam alebo činom vzťahujúcim sa k jednotlivcom alebo inštitúciám, by v žiadnom prípade nemali mať snahu popierať alebo zatajovať skutočné fakty alebo údaje.

Či chceme, alebo nie, média podliehajú  demokratickej kontrole. "Preto žurnalistika nesmie meniť pravdivosť a nestrannosť informácií alebo ich využívať pre účely médií v snahe vytvárať alebo ovplyvňovať verejnú mienku, pretože jej legitímnosť zotrváva na skutočnom rešpektovaní základného práva občanov na informácie ako súčasti rešpektovania demokratických hodnôt," vysvetľuje rezolúcia.

Prečo je bulvár v rozpore so serióznosťou?

Žurnalistika je limitovaná pravdivosťou a serióznosťou informácií a názorov a nie je v súlade s novinárskymi kampaňami na základe predtým prijatých pozícií a špeciálnych záujmov. "V žurnalistike musia informácie a názory rešpektovať prezumpciu neviny, predovšetkým v prípadoch, ktoré sú stále sub judice a musia sa zdržať vyvodzovania záverov," dodáva rezolúcia s tým, že právo jednotlivcov na súkromie sa musí rešpektovať.

Tu už sa žurnalistika dostáva do výrazného konfliktu s bulváro, ktorý často robí úplný opak. V profesionálnej žurnalistike výsledok neospravedlňuje prostriedky, preto sa musia informácie získavať legálnymi a etickými spôsobmi.

Tu nasleduje rečnícka otázka, na ktorú väčšina z nás pozná odpoveď. Ako získava bulvár svoje informácie? Áno, v mnohokrát je to minimálne neetickým, ak nie aj nelegálnym spôsobom. "Na požiadanie príslušných osôb musia spravodajské médiá opraviť, automaticky a čo najrýchlejšie, a so všetkými relevantnými informáciami, akýkoľvek druh správy alebo názoru, ktoré uverejnili a ktoré nie sú pravdivé alebo sú chybné. Legislatíva štátu musí stanoviť primerané sankcie a tam, kde je to možné, uplatniť kompenzácie," vysvetľuje rezolúcia. 

A teraz úprimne, koľkokrát ste videli nemenovaný bulvárny denník, portál či médium uverejniť opravu informácie, či ospravedlnenie?

Ďalší stret bulváru a žurnalitiky

Hoci sa bulvár istým spôsobom taktiež radí do odvetvia žurnalistiky, je fakt, že v žurnalistike sa nesmú pliesť kontroverzné alebo senzačné informácie s predmetmi, o ktorých je dôležité poskytovať informácie. 

Vzhľadom na nevyhnutné podmienky a základné etické  princípy, "médiá musia zabezpečiť, aby sa dodržiavali pevné etické princípy zaručujúce slobodu vyjadrovania a základné práva občanov na dostávanie pravdivých informácií a serióznych názorov".  

Každého občas láka prečítať si článok, ktorý má pútavú titulnú fotografiu a zavádzajúci nadpis. Mali by sme však popremýšľať nad tým, či chceme podporovať média, ktoré porušujú akýsi "etický kódex" a nedodržiavajú základné vyhlásenie z oficiálne prijatej rezolúcie.