Prečo sa Radoslav Rančík búri voči súčasnému trénerstvu?

Vďaka športovému pôsobeniu svojich rodičov mali Martin a Radoslav výborné zázemie na to, aby sa tiež dali na profesionálnu dráhu športovcov. „To, že sme sa obaja vydali na basketbal, je zásluha našej maminy. Potom, ako videla, aký tvrdý šport je hádzaná a videla otca, ktorý mal mnohé zranenia, tak si povedala, toto moji chlapci robiť nebudú,“ prezradil Radoslav Rančík v relácii Slobodný šport s dôvetkom, že ich úplný začiatok bol v plaveckom bazéne. Bol to dôležitý základ, no ich mama chcela, aby sa venovali basketbalu, keďže bol aj jej doplnkovým športom. „My sme si ho veľmi rýchlo obľúbili. A odvtedy sme to nepustili,“ vysvetlil s úsmevom 40-ročný rodák z Košíc.

Chicago Bulls

Radoslavov starší brat Martin teraz pôsobí ako asistent trénera na farme slávneho tímu NBA Chicago Bulls. Hoci ho Martin už raz za “Veľkú mláku“ dostal, keď tam išli študovať, dnes ho niečo také neočakáva. „Keď brat prvýkrát išiel do Ameriky cez jedného nášho rodinného priateľa, tak bol veľmi úspešný. Naozaj, také niečo, čo tam on zažil, sa nestáva hocikomu. Hral výborný basketbal a veľmi rýchlo vyhupol medzi tých najlepších,“ povedal s tým, že keďže sa mu darilo, mohol si dovoliť za neho zalobovať a povedal trénerovi pár slov o bratovi.

Byrokracia

No Radoslav dnes netúži nasledovať brata do USA. A to aj preto, že nechce absolvovať byrokraciu s tým spojenú. „Ja nie som veľmi ten typ, ktorý by nejakým spôsobom pomýšľal na toto remeslo. Ja som povedal, že áno, venoval by som sa tomu, ale nie za tých podmienok, že by som tri roky, alebo štyri roky musel študovať,“ dodal s tým, že keďže je živiteľom rodiny, nemal by priestor a čas, aby sa učil trénerstvo, ktoré cíti, že vďaka bohatej kariére ovláda aj bez školy. „Toto pravidlo, alebo tento zákon, sa mne až tak nepozdáva,“ povedal s tým, že by o tom nemala rozhodovať byrokracia, ale ľudia na čele klubu, ktorí si trénera vyberú.

Workoholik

Martina však práca v organizácii slávneho klubu veľmi baví, napriek tomu, že robí aj 15 hodín denne. „Pracuje hlavne na video-analýzach, rozobratie situácií, individuálne akcie, skauting pre Chicago Bulls, aby hráči vedeli presne to, čo majú robiť na palubovke, aby boli úspešní,“ konštatoval Radoslav o svojom bratovi, ktorý počas kariéry strieľal koše za Miláno, Bilbao či grécky Pireus a dvakrát bol aj najlepším slovenským basketbalistom.

Žurnalista

Radoslav  v USA vyštudoval televíznu žurnalistiku. O tom, že sa bude priúčať čaru novinárstva, rozhodlo práve basketbalové zázemie, napriek tomu, že pôvodne chcel úplne inú oblasť. „Pravda je, že som televíznu žurnalistiku vyštudoval v Amerike, ale nebolo to celkom jednoduché rozhodnutie,“ prezradil s tým, že pôvodne túžil vyštudovať stavebné inžinierstvo. No práve basketbal rozhodol, že “stavbárom“ nebude. Škola, ktorá ponúkala “novinárčinu“, mala totiž zároveň výborné basketbalové zázemie. „Tak som sa rozhodol potom študovať žurnalistiku, pretože to bolo jedno z najpopulárnejších a najlepších odvetví v rámci tejto školy,“ doplnil bývalý pivot, ktorý sa 6-krát radoval z titulu majstra Českej republiky a v roku 2017 bol aj majstrom Slovenska.

Budúcnosť

Bývalý hráč Interu Bratislava či ČEZ Nymburk si počas aktívneho pôsobenia na palubovkách nevedel predstaviť, že by robil niečo iné, ako je práve basketbal. Ale dodal, že po skončení kariéry sa pozerá už aj na iné smery. Pomyselnú pomocnú ruku mu môže dať práve vyštudovaná žurnalistika a preto si vie predstaviť ďalšie pôsobenie aj v mediálnej oblasti. Chcel by napríklad aj pomocou rôznych vysielaní urobiť basketbal populárnejším. „Určite je to na Slovensku ťažké, pretože naozaj žijeme v čase, keď peniaze hýbu všetkým a dnešný šport už nie je tak dotovaný ako to bolo kedysi,“ uzavrel s tým, že napriek tomu má chuť mladým aj cez televízne obrazovky rozprávať o svete na palubovke a v jej zákulisí.