Absolvent Katedry filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky Vysokej školy múzických umení v Bratislave Vlado Javorský pôsobil ako dramaturg a režisér v žilinskom Bábkovom divadle. Napísal niekoľko bábkových hier, napríklad Tajomstvo Šturmovika (1978) či Drak na nedeľné odpoludnie (1979). Filmový scenárista je presvedčený, že dnešné deti žijú vo virtuálnom svete a ten skutočný sa obrátil naruby. Ako to podľa neho ovplyvní filmovú tvorbu?
Súvisí zmena filmov len s technickým zabezpečením, väčšími možnosťami?
Film najrýchlejšie akceptuje nové výdobytky vedy a výskumu. Nové technológie mu umožňujú doslova nemožné. Romantika nakrúcania je už dávnou minulosťou. Dnes už herec pomaly nevyjde ani zo štúdia. Visí tam na drôtikoch a robí grimasy. Film je veľký podvod. Dívame sa na to, čo nejestvuje. Kde je pravda? Ak v tomto virtuálnom svete budeme hovoriť o skutočných hodnotách, bude to znesiteľné.
Naše deti žijú vo virtuálnom svete a zdá sa, že im taký svet vyhovuje. Žiaľ, nebudú schopné si v lese zapáliť ohník na opekanie špekačiek. Inteligencia súčasníkov je vďaka moderným digitálnym technológiám nižšia ako inteligencia človeka XVII. storočia. A to stojí za zvláštnu úvahu.
Ako zmeny vo filmoch vplývajú na diváka?
Zmeny správania sa spoločnosti a náš vzťah k týmto zmenám je v podstate plynulý. Doba prináša svoje hodnoty, a tak to vnímame aj ako "konzumenti" umenia. Celé poznanie sa vtesná do rozličných foriem umeleckej tvorby. A nielen do nej. Máme tu aj iné formy vývoja, technologické a vedecké objavy. Všetko so všetkým súvisí, zvyčajne nepôsobia ako niečo výnimočné. Bez toho, žeby nás to rušilo, prijímame to ako niečo, čo nás obohatí, čo urobí náš život pestrejším.
Prispôsobujú sa filmy svojím divákom, alebo sú diváci ovplyvnení filmami?
Je to obojstranné. Hovoríme o vkuse a poznaní. Tvorcovia sa chcú prihovoriť čo najširšej mase divákov, preto sa musia tomu vkusu podriadiť. Umenie je tovar ako každý iný výrobok. Je špecifický svojím obsahom a posolstvami. Isteže dobré dielo vkus kopíruje tak, že to divák ani len nepocíti, zlé filmy vkusu diváka doslova podbiehajú. V podstate jeden druhému vychádzajú v ústrety. Dielo musí byť pochopené a bolo by ešte lepšie, ak by bolo aj akceptované. To je alfa a omega každého tvorcu. Film je nositeľom myšlienok, svetonázoru, je prameňom citov. Skĺbiť to do príbehu nie je jednoduché, ale čím viac sa priblíži k duši diváka, tým väčšia je jeho šanca na divácky úspech.
Na čo vo filmovom svete čakáte v najbližšej dobe? Čo sa v blízkom čase môže zmeniť?
Za ostatných pár mesiacov sa svet obrátil naruby. Čo bolo biele, je už čierne. Svet sa utápa v bolesti krivdy, i dávnej, a v chudobe. Ľudstvo sa stalo hračkou pár dementov a šialencov. Dostali nás psychologickými hrami do údolia strachu a odtiaľ nás už nikam nepustia. Ako na to bude reagovať film, netuším. Ide o odvahu tvorcov. Verím, že takých je veľa, otázne je, či sa dostanú k slovu. Mám obavy, že mnohí dostanú strach pred fyzickými perzekúciami.
Posunutie do budúcna
Teraz málokto môže predpoveď čo bude, lebo žijeme v sieti hoaxov a konšpirácií. Už tomuto svetu princípov prestávame rozumieť. Život i umenie dostane novú podobu i obsah. Osobne nečakám nič prevratné, o smrti, o bolesti a vonkajších zápasoch už bolo povedané na filmovom plátne všetko. Asi sa kinematografia viac upriami na jemnosť vo vzájomných vzťahoch. To by som si prial.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies